Peking, ktorý v roku 1950 vyslal do Tibetu jednotky svojej armády a odvtedy túto oblasť považuje za neoddeliteľnú súčasť Číny, označil tieto voľby za „frašku“.
„Takzvaná ‚tibetská exilová vláda‘ nie je nič iné než separatistická politická skupina,“ uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí v písomnom stanovisku pre AFP. Ide o nelegálnu organizáciu, ktorá úplne porušuje čínsku ústavu a zákony, tvrdí Peking o tibetskej vláde.
Vo voľbách je registrovaných zhruba 91.000 voličov, z ktorých väčšina v Tibete nikdy nebola. Záverečné kolo volieb sa bude konať 26. apríla, ich výsledky sa očakávajú 13. mája.
Podľa organizátorov cieľom volieb je zabezpečiť, aby boj za autonómiu Tibetu zostal demokratický, reprezentatívny a globálne uznávaný napriek desaťročiam exilu. Mnohí Tibeťania považujú toto hlasovanie za najvýznamnejší moment demokracie od roku 1959, keď ich duchovný vodca, dalajláma – ktorý vlani oslávil 90 rokov – utiekol pred čínskou vládou do exilu.
„Tieto voľby ukazujú, že politická subjektivita existuje aj bez štátu, najmä ak je demokracia v Tibete potlačená,“ uviedla Sonam Palmová (38) z Univerzity v Zürichu, kde pomáha prevádzkovať web Smartvote Tibet pre diaspóru. Podľa nej tieto voľby „zdôrazňujú odolnosť a spoločný cieľ exilovej komunity v rozhodujúcom momente.“
Predpokladá sa, že svoj hlas vo voľbách odovzdá aj 14. dalajláma. Malo by sa tak stať v južnej Indii, kde v súčasnosti sídli. Hoci to ešte nebolo potvrdené, volební úradníci tvrdia, že na dalajlámov volebný akt budú prijaté príslušné opatrenia.
Na päť rokov volený tibetský parlament v exile zasadá dvakrát ročne. Má 45 členov: 30 zastupuje tri tradičné provincie, desiati budú reprezentovať päť rôznych škôl tibetského budhizmu a zostávajúci piati diaspóru. Ide o kľúčovú inštitúciu exilu – najmä po tom, čo dalajláma v roku 2011 odovzdal politickú moc.
Voľby sa konajú v čase, keď sa tibetská diaspóra vyrovnáva s generačnými zmenami, geografickým rozptýlením a geopolitickými posunmi. Hoci tvrdé škrty v pomoci od USA z roku 2025 boli čiastočne zvrátené, v tibetskej komunite pretrvávajú obavy zo závislosti od finančných darcov – vrátane Indie – a z vplyvu vzťahov Indie s Čínou, ktoré sa po rokoch napätia postupne uvoľňujú.
„Vzhľadom na meniace sa priority zahraničnej politiky USA a rastúci globálny vplyv Číny je takmer isté, že prídu zásadné zmeny,“ povedal pre AFP jeden z Tibeťanov v exile. „Nevieme, ako škodlivé môžu byť pre tibetskú vec,“ dodal.
Dalajláma síce tvrdí, že má pred sebou ešte veľa rokov života, Tibeťania sa však pripravujú na nevyhnutnú budúcnosť bez neho. Čína trvá na tom, že pri výbere jeho nástupcu bude mať posledné slovo Peking, doplnila AFP.
Sikjong, ktorého Tibeťania v exile v nedeľu tiež volia, je ich sekulárnym vodcom, pričom zastáva post šéfa Ústrednej tibetskej administratívy (CTA) a súčasne je aj predsedom tibetskej exilovej vlády.
Zdroj feed teraz.sk
