?ínska armáda prekro?ila 7. októbra 1950 na ôsmich miestach hranice Tibetu a o mesiac neskôr, 9. novembra, obsadila hlavné mesto Lhasa. V zmluve podpísanej 23. mája 1951 v Pekingu uzavrela ?ína s Tibetom dohodu, ktorá špecifikovala pri?lenenie Tibetu k ?íne s tým, že sa zachová jeho autonómia a sloboda vierovyznania.
Rastúca nespokojnos? s politickou nadvládou ?ínskych komunistov, najmä so spôsobom vykonávania reforiem a s presadzovaním ich politiky, vyvolávala ozbrojené nepokoje. Tie prerástli 10. marca 1959 do otvoreného povstania, ktoré bolo krvavo potla?ené.
Zásah ?ínskych jednotiek neprežilo 87.000 Tibe?anov. Duchovný a politický vodca tibetského ?udu, 14. dalajláma Tändzin Gjamccho, utiekol do Indie. Vo svojej rezidencii v meste Dharmsala (v sanskrte: Dharmašálá) pod Himalájami, v severoindickom zväzovom štáte Himá?alpradéš, žije od neúspešného povstania dodnes. Zárove? tam sídli tibetská exilová vláda.
Územie nezávislého Tibetu za?lenili do ??R vo forme Tibetskej autonómnej oblasti pred 60 rokmi, 1. septembra 1965. Ide o jednu z piatich autonómnych oblastí ?íny. Podobne ako ?ínske provincie má autonómna oblas? vlastnú regionálnu vládu, ale pod?a zákonov ??R má viac legislatívnych práv.
Tibetská autonómna oblas? vznikla ako náhrada za Tibetskú oblas?, bývalú administratívnu jednotku ?ínskej republiky (1912-1949). Sú?asné hranice Tibetskej autonómnej oblasti boli vo všeobecnosti stanovené v 18. storo?í a zah??ajú približne polovicu kultúrneho Tibetu, ktorý predtým zažil obdobia nezávislosti, ale aj mongolskej alebo mandžuskej nadvlády.
Tibetská autonómna oblas? má rozlohu viac ako 1,2 milióna kilometrov štvorcových a je druhým najvä?ším administratívnym celkom ?íny pod?a rozlohy. V?aka svojmu drsnému terénu však má celkovú populáciu len 3,6 milióna obyvate?ov.
Ke?že Tibet hrani?í s Indiou, je pre ?ínu významným strategickým regiónom. Na tamojších hraniciach sa už dlhodobo stretávajú vojská oboch krajín. ?ína a India sa zaviazali obnovi? vz?ahy, ktoré poškodili pohrani?né konflikty v roku 2020, pri ktorých zomrelo 20 indických vojakov a štyria ?ínski.
V tejto himalájskej oblasti sú tiež bohaté prírodné zdroje vrátane ve?kého potenciálu vodnej energie. Z tohto dôvodu chce Peking v Tibete postavi? vodnú elektráre?, ?o ale znepokojuje Indiu, ktorá leží po prúde rieky.
Zatia? ?o pre Tibe?anov je dalajláma vodcom, symbolom a stelesnením boja za slobodu, pre Peking je nebezpe?ným separatistom vnášajúcim do ?íny nestabilitu. Dalajláma tieto tvrdenia odmieta a hovorí, že chce iba vä?šiu autonómiu pre Tibet a ochranu budhistickej kultúry v regióne.
?ínsky prezident Si ?in-pching v auguste druhýkrát vo funkcii pricestoval do tibetskej metropoly Lhasa. „Aby sme mohli riadi?, stabilizova? a rozvíja? Tibet, je najprv nutné udrža? politickú a sociálnu stabilitu, etnickú jednotu a náboženskú harmóniu,“ povedal Si tibetským ?inite?om.
?ínsky líder do Tibetu predtým priletel v júli 2021, ke? vyzval miestnych obyvate?ov, aby nasledovali komunistickú stranu. Si v minulosti vyhlásil, že tibetský budhizmus musí by? vedený tak, aby sa prispôsobil ?ínskemu socializmu.
Zdroj feed teraz.sk
