Multipolar, Paul Schreyer, 19.08.2024
Wolfgang Wodarg o medializácii koronavírusu, úlohe svojho bývalého kolegu z SPD v parlamente Karla Lauterbacha a o tom, pre?o sa musí prehodnoti? „celá populácia, v každej oblasti“. Wodarg tiež odha?uje doteraz neznáme podrobnosti o smrti politika SPD a kritika uzamknutia Thomasa Oppermanna v októbri 2020: „Zdá sa mi, že bol otrávený.“
PAUL SCHREYER, 19. augusta 2024, 15 komentárov, PDFMultipolar: Pán Wodarg, pozrime sa najprv v krátkosti na za?iatok éry koronavírusov. Boli ste jedným z prvých, pravdepodobne prvým v Nemecku, kto vydal varovanie. Vo februári 2020 ste napísali ?lánok s názvom „Izolujte alarmistov“, v ktorom ste vyzvali ?udí, aby si zachovali chladnú hlavu a pozorne sa pozreli na údaje. ?lánok ste ponúkli rôznym novinám, Süddeutsche Zeitung a Tagesspiegel. Nechceli ho uverejni?. Potom sa objavilvo vašich miestnych novinách Flensburger Tageblatt nieko?ko týžd?ov pred prvým uzavretím. PreMultipolar sme ju prevzaliza?iatkom marca . Hlavná správa znela: „V sú?asnosti nemeriame výskyt koronavírusových ochorení, ale aktivitu špecialistov, ktorí ich vyh?adávajú.“ Išlo o kritiku testov PCR. ?alšie vystúpenie v televízii ZDF ste mali 10. marca, teda po tomto dátume. Išlo o kritický televízny program s názvom „Medzi panikou a pandémiou“, kde ste mohli pred kamerou prezentova? svoje argumenty. ZDF sa po tomto programe dostala pod tlak a uverejnila ospravedlnenie. Redakcia vás však vtedy podporila a napísala, že ide o „sú?as? objasnenia, že v nemeckom systéme zdravotníctva existujú vedci, lekári a odborníci, ktorí majú odlišné hodnotenie šírenia koronavírusu a možných protiopatrení“. Od tohto momentu vás však už do hlavných médií nepozývali, však?
Wodarg: Áno, je to tak. Neskôr sa objavil rozhovor so šéfredaktorkou ZDF Bettinou Schaustenovou, kde sa jej pýtali, pre?o už nepozýva ?udí ako ja …
Multipolar: To bolo v lete 2020 a Schaustenová vás ozna?ila za „individuálny názor“. Vtedy vysvetlila, že vysielate? má aj redak?nú slobodu tento individuálny názor neodvysiela?.
Wodarg: Urobila zvláštne iracionálnu ?iaru. Mal som dojem, že v redakcii ur?ite dochádzalo ku konfliktom, ale že zrejme použila pevnú ruku, aby sa potom táto línia dodržiavala.
Multipolar: Ke? sa pozriete spä?, môžete pochopi?, ?o sa vtedy stalo. D?a 16. marca, ?o bol pondelok – a mimochodom aj de?, ke? RKI interne oznámil: „Tento týžde? sa má škálova?“ -, Karl Lauterbach zverejnil tweet, vktorom napísal, že hovoríte „?íry nezmysel“ o Covid-19 a šírite „nezodpovedné falošné správy“. Práve v tento de?, 16. marca, bolo rozhodnuté aj o prvej uzávere pre koronavírus. Nasledujúci de?, 17. marca, John Ioannidis, jeden z najrenomovanejších svetových epidemiológov, uverejnilsvoj slávny ?lánok „A fiasco in the making?“, v ktorom spochybnil údaje, o ktoré sa vlády na celom svete opierali. To bolo presne v súlade s vašou argumentáciou. A 18. marca na to Lauterbach nadviazal tým, že naYouTube nahralkrátke video s logom SPD pod názvom „Wodarg hovorí ?íry nezmysel“. Vysvet?oval v ?om, že kritizova? vás je pre neho, Lauterbacha, „vecou svedomia“. Pod?a Lauterbacha existuje „vysoká úmrtnos?“ 0,5 až 2 percentá. A práve preto by sa vaše video – ktoré v tom ?ase videlo nieko?ko miliónov ?udí – nemalo ?alej šíri?, pretože „falošných správ už bolo dos?“. To bol štartovací signál pre marginalizáciu. V d?och 19. a 20. marca pol tucta ve?kých nemeckých médií náhle a prakticky sú?asne zverejnilo overenie faktov o vašich výrokoch. Tieto kontroly faktov boli ve?mi podobné, ?i už vo WELT, MDR, Bayerischer Rundfunk, SWR alebo Sterne. SPIEGEL 20. marca uverejnil titulok: „Nebezpe?né dezinformácie Wolfganga Wodarga“. Ak si preštudujete kontroly faktov, všimnete si, že ani jedna nenapáda váš hlavný argument, a to nedostatok dôkazov z monitorovacích prístrojov. Dovo?te mi, aby som vám ešte raz pripomenul: O ?om to bolo?
Wodarg: Neurobil som ni? viac, ako som vždy urobil v predchádzajúcich rokoch. Pozrel som si údaje z Inštitútu Roberta Kocha. (Smiech.) Presne tak, ako to vedci starostlivo interne vypracovali. Už dlho majú tieto sentinelové zariadenia, majú monitorovacie nástroje: 600 lekárskych ordinácií, napríklad pediatrov, rodinných lekárov, internistov, ktorí sú pravidelne každý týžde? dotazovaní a hlásia, ko?ko respira?ných ochorení majú vo svojej praxi. Je to ve?mi užito?ný nástroj, ktorý som si už ako úradník verejného zdravotníctva pre svoj región sám zaviedol. Myslím si, že ve?a z týchto priebežných pozorovaní, pretože ak hovoríte o zmene, t. j. o nie?om novom, musíte vedie?, ako to bolo predtým. Musíte to vedie? porovna?. A Inštitút Roberta Kocha potom skopíroval tento monitorovací nástroj z Flensburgu (smiech), zdokonalil ho a ja som sa na? ?asto pozeral, pretože som si pomyslel: „Aha, to je pekné, môžete vidie?, ?i je tento rok silnejšia chrípková vlna alebo slabšia.“ Potom som to isté použil a videl pri prasacej chrípke v roku 2009: Vtedy sa ni? nedialo. Dokonca aj ke? v roku 2005 prichádzali najalarmujúcejšie správy od pána Stöhra …
Multipolárny: Klaus Stöhr bol v rokoch 2004 až 2006 koordinátorom globálneho programu WHO pre chrípku a v roku 2007 prešiel do farmaceutickej spolo?nosti Novartis.
Wodarg: Už v roku 2005 povedal, že vtá?ia chrípka je nie?o skuto?ne nebezpe?né, ?o nás všetkých ohrozuje. Už vtedy som išiel do WHO a reptal som a hovoril: „Hej, zbláznili ste sa, kde sú na to dôkazy, kde sú vaše ?ísla?“ A oni nemali ni?. (smiech) No a ja som stále videl, že WHO bije na nesprávny poplach. A potom v roku 2009, v súvislosti s prasacou chrípkou, sa mi podarilo iniciova? aj vyšetrovací výbor Rady Európy, ktorý potom „?al do živého“ a ukázal, že vo WHO je ve?a konfliktov záujmov. Dokonca aj medzi odborníkmi, ktorých WHO prizvala. Pre m?a to bola scéna, v ktorej WHO vždy hrala zlú hru, v ktorej vyvolávala paniku, v ktorej boli vždy záujmy, napríklad záujmy pána Rumsfelda, ktorý chcel svoj Tamiflu preda? do celého sveta. Bol ministrom obrany USA, ke? sa to za?alo. Predtým bol šéfom farmaceutickej spolo?nosti Gilead Sciences. Dokonca aj neskôr, v súvislosti s prasacou chrípkou, bolo na celom svete uzavretých viac ako sto zmlúv, ktoré sa uzatvárali ako preventívne opatrenie, pri?om spolo?nosti ?akali len na pandémiu, aby mohli vstúpi? do platnosti. WHO bola prakticky na mieste vodi?a. Pani Chanová, vtedajšia šéfka WHO, musela vyhlási? pandémiu, aby sa spolo?nosti mohli zbavi? svojich vecí. To všetko mi bolo v roku 2020 ešte ve?mi známe. Ke? som po?ul, že sa vo Wuhane opä? nie?o deje, že tam opä? strašia ?udí, a videl som tie smiešne obrázky obrovských dezinfek?ných diel, ktoré sa snažia dezinfikova? špinu na uliciach Wuhanu, pomyslel som si, že to nemôže by? pravda. (smiech) Vyzeralo to ako balet, ako predstavenie. Pozrel som si aj údaje z CCDC – to je CDC v ?íne, ktoré sa nazýva aj CDC …
Multipolar: obdoba nemeckého RKI.
Wodarg: Potom som videl, že vo Wuhane bolo zaregistrovaných len ve?a prípadov. Potom som si overil, ?o sú to „prípady“, a videl som, že WHO definuje „prípady“ ako pozitívny PCR test. To znamená, že pozitívny PCR test bol pre nich prípadom Covid-19. A to je ?íry nezmysel, pretože test PCR nehovorí ni? viac, než že sa môže rozmnoži? nieko?ko molekúl a urobi? ich detekovate?nými. Samozrejme, to samo o sebe nehovorí ni? o infekcii, o nákazlivosti a existujúcich prípadoch ochorenia. Ke?že som to vedel, urobil som si úsudok a tiež som videl, že v ?íne bolo len nieko?ko miest so zvýšeným po?tom prípadov. Za?iatkom marca bolo v ?íne po všetkom. V ?ase, ke? sme vyhlásili poplach, ?ína už mala všetko povolené. V ?íne už neboli takmer žiadne prípady, iba prípady dovezené zvonku cez letiská.
Multipolar: Existovalo podozrenie, že ?ína v tom ?ase prestala testova?.
Wodarg: To, ?o ste mohli skuto?ne vidie?, bolo, ko?ko prípadov bolo prijatých do nemocníc, ko?ko ich navštívilo ordinácie lekárov.
Ke? som sa ich snažil upokoji?, hovorili: „Ale pán Wodarg, ?i ste nevideli zábery zo severného Talianska, tam umierajú ako muchy, nemôžete to len tak bagatelizova?!“ Potom som kontaktoval taliansku zdravotnú službu. A oni mi povedali, že nezomrelo viac ?udí ako zvy?ajne. Priemerný vek zomrelých bol viac ako osemdesiat rokov. Máte š?astie, ak sa dožijete takého veku. V obave pred epidémiou poslali starých ?udí na intenzívnu starostlivos?. V Taliansku je ve?mi bežné, že rodiny si na pomoc privážajú lacných opatrovate?ov z východnej Európy. Mnohí z nich však utiekli domov, ke? prišla výluka. Zrazu už nebol dostatok opatrovate?ov, a tak rodiny v núdzi poslali svojich starých ?udí do nemocníc. V nemocniciach ich hne? testovali a testy boli ?asto pozitívne. Mnohí starší ?udia tam boli zle lie?ení a ventilovaní alebo zomreli v núdzovom ubytovaní bez adekvátnej starostlivosti s úplne inými ochoreniami.
Multipolárna: Uzavretie vytvorilo núdzovú situáciu.
Wodarg: Vytvoril sa hororový obraz, ktorý nás má vystraši?. Ve?mi dobre sme to zistili, ke? sme sa rozprávali so zasvätenými osobami z talianskeho zdravotníckeho úradu. Nie?o podobné sa stalo v New Yorku v apríli 2020, kde boli títo mladí lekári, ktorí povedali: „Toto nie je zápal p?úc, nikdy sme ni? podobné nevideli.“ Lenže v nemocniciach v New Yorku bola zrazu vysoká nadúmrtnos?, a to len v apríli. A to sa skon?ilo asi po mesiaci. V San Franciscu sme ni? také nezaznamenali, ani v iných mestách v USA, len v New Yorku napodiv nie – tam takéto pandémie nie sú. Potom som našiel tento príbeh o hydroxychlorochíne – HCQ. Nieko?kokrát sa verejne odporú?alo predávkovanie HCQ, a ke? som si všimol, ako zomierali najmä ?udia s kore?mi z tropických krajín, upozornil som aj na klinec 6-fosfátdehydrogenázy, favizmus, ako možnú prí?inu smrte?ných aplikácií HCQ. Snažil som sa vysvetli?, ako k tejto nadmernej úmrtnosti došlo v niektorých ?astiach sveta, v New Yorku, Madride alebo severnom Taliansku. Dá sa to vysvetli? len nesprávnou lie?bou, dôsledkami tohto iracionálneho prístupu k populácii v strachu. Boli prezentovaní pacienti, ktorí v skuto?nosti mali iné normálne ochorenia. Neskôr sa ukázalo, že v Nemecku v priebehu celého roka 2020 nebola nadmerná úmrtnos?. Na jese? došlo k ?alšiemu nárastu. V dôsledku škandalózneho zlého zaobchádzania s ?u?mi v domovoch dôchodcov, kde sa testoval personál, kde sa zdravý, práceschopný personál posielal domov a zvyšní opatrovatelia, ktorí už aj tak boli pre?ažení, zostali so starými ?u?mi sami, kde príbuzní ani nemohli pomáha?, kde sa dialo neuverite?né množstvo utrpenia a kde možno od 1. októbra 2020 pozorova? aj nadmernú úmrtnos? starých ?udí! Starí ?udia boli ponechaní na smäd, rozklad a smr?, zbyto?ne z núdze prijatí do nemocníc, kde boli nesprávne lie?ení ako prípady Covid-19. Všetky tieto veci sú overite?né, ?u?om sa vtedy skuto?ne ubližovalo a zabíjali ich a vždy sa to vykres?ovalo ako Covid-19. To sa v iných krajinách nestalo.
Multipolar: Vrá?me sa na za?iatok, do polovice marca 2020. Je jasné, že Karl Lauterbach bol hybnou silou vašej marginalizácie. Ako bolo opísané, za?alo sa to okamžite po Lauterbachovom tweete a videu na YouTube. O de? neskôr sitento tenor osvojilivšetky médiá . S Karlom Lauterbachom sa poznáte osobne a obaja ste boli zdravotnými politikmi v parlamentnej skupine SPD v Bundestagu. Aký ste mali dojem z Lauterbacha ako ?loveka pred koronavírusom?
Wodarg: Bol som vo výbore pre zdravotníctvo dlho pred ním. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Ulla Schmidtová ho priviedla ako profesora s motýlikom a potom vždy prišiel a pou?oval nás svojimi štatistikami. Bol jedným z protagonistov, ktorí chceli zachova? konkurenciu medzi zdravotnými pois?ov?ami tým, že zbierali ve?a údajov a vyrovnávali rizikovú štruktúru fondov, ?o je len trik, ako zbiera? zdravotné údaje. Bol to on, kto propagoval všetky tieto deregula?né mechanizmy, DRG – t. j. paušálne sadzby za prípad – a vyrovnávanie rizikovej štruktúry orientovanej na chorobnos?. Vždy sa hovorilo, že peniaze by mali nasledova? za službou. Ale o tom, ?i je služba potrebná (smiech) a kto definuje, ?o je služba, sa nediskutovalo. Bolo to v ?ase, ke? bol pán Lauterbach ešte ?lenom dozornej rady skupiny nemocníc Rhön.
Karl Lauterbach v roku 2013 | Image: picture alliance / dpa | Kay Nietfeld
Kedysi som ho mal vo svojom volebnom obvode a po?as volebnej kampane, dávno pred koronavírusom, sme tam spolu zorganizovali podujatie. Chodil som s ním aj do Vlhkej kliniky pri Baltskom mori, ktorá teraz patrí Heliosu, a on tam ve?mi chcel ís?. Považoval som to za dobrý nápad, pretože som sa chcel uisti?, že Helios sa podie?a na pohotovostnej starostlivosti. Mali ve?a chirurgických zariadení a dobrých anestéziológov a všetko, ?o potrebujete. Ale sanitky na túto kliniku nemohli jazdi?, pretože sa tam konali len plánované operácie. To je ove?a lukratívnejšie a udržiavanie pohotovostnej služby stojí ve?a pe?azí. Boli proti tomu. Bol tam šéf Heliosu a všetci sme sa príjemne porozprávali. Ke? som sa potom spýtal: „Pre?o nemôžete urobi? ni? pre zlepšenie pohotovostnej starostlivosti?“, šéf Heliosu povedal: „Nie, pán Wodarg, musíte pochopi?, že musíme dosahova? dvojciferné výnosy, inak to tu zavrieme.“ Lauterbach tam bol tiež a súcitne prikývol. (Smiech.) Nijako mu však nepomohol. Vtedy mi povedal, ke? ma prišiel navštívi? do volebného obvodu: „Wolfgang, prídem za tebou do volebného obvodu a môžeme s tým nie?o urobi?, ale nie so zdravím.“ Za žiadnych okolností to nechcel urobi?, nechcel sa so mnou zú?astni? na žiadnej akcii týkajúcej sa zdravotníctva. Vždy hovoril o vzdelávaní.
Multipolár: Pre?o s vami nechcel verejne hovori? o zdravotníctve?
Wodarg: Bál sa konfliktov, ktorým by bol potom vystavený. Ja som bol v týchto otázkach skúsený a mal som svoje pevné názory, ktoré poznal aj on.
Multipolar: Pracovali ste pre Transparency International a zaoberali ste sa systémovou korupciou v zdravotníctve.
Wodarg: To bolo až potom. Po?as môjho pôsobenia v parlamente som mal v rámci poslaneckej skupiny SPD ve?a ?ažkostí, pretože som bol odporcom konkurencie zdravotných pois?ovní.
Multipolar: Pred viac ako desiatimi rokmi sme na túto tému vydali spolo?ný dokument.
Wodarg: Bol som aj proti DRG – paušálnym sadzbám za prípad – a vedel som, že jednoducho vedú k tomu, že sa prípady vyrábajú a že je to len nie?o, ?o má zlepši? výnosy nemocníc. Vedel, že v týchto dvoch otázkach ?elí mojej silnej opozícii. Boli to však jeho hlavné koní?ky. A pravdepodobne preto o nich so mnou nechcel diskutova?. Vždy som bol za regionálne rozpo?ty, za riešenia, aké nám ukázali Škandinávci, naši susedia v Šlezvicku-Holštajnsku. Majú regionálne rozpo?ty v oblasti zdravotníctva a môžu regionálne rozhodova? o tom, ako tieto prostriedky využi?. Tam sú jasnejšie zodpovednosti, ktoré môže každý rieši? a kde každý vie, na koho sa môže obráti?, ak sa nie?o pokazí.
Multipolar: Pre?o sú regionálne rozpo?ty lepšie?
Wodarg: V Nemecku máme viac ako 90 fondov solidarity, ktoré si navzájom konkurujú. V každom regióne pôsobí približne 40 fondov zdravotného poistenia a všetky majú vlastné zmluvy, napríklad s lekármi, klinikami alebo farmaceutickými spolo?nos?ami, ktoré si navzájom konkurujú. To je úplný nezmysel. Ak si budú odberatelia konkurova? – nie?o také nájdete len na aukcii -, potom ceny porastú. Vždy som bol toho názoru, že zdravotné pois?ovne by sa mali spoji? na národnej úrovni, vytvori? konzorcium a uzatvára? zmluvy spolo?ne.
Multipolar: Ako v Škandinávii?
Wodarg: Tam vôbec nemajú fondy zdravotného poistenia, ale systém zdravotnej starostlivosti financovaný z daní. Pre každý región je ur?ený rozpo?et. Ten je vyrovnaný pod?a ekonomickej sily. A existujú zhromaždenia a výbory, ktoré rozhodujú o tom, ?o je potrebné, ?i nové nemocnice, nové záchranné vrtu?níky alebo napríklad financovanie preventívnych opatrení. Vo viac ako 20 regiónoch Švédska sa rozhoduje na regionálnej úrovni. To sa vo Švédsku ve?mi osved?ilo. To isté sa mohlo urobi? aj v Nemecku. Ale samosprávne orgány sa postavili na tvrdý odpor. Zdravotné pois?ovne si navzájom konkurovali pod?a princípu „rozde?uj a panuj“, a tak sa dostali k moci. Teraz nás môžu takto podoji?. Nezostal nikto, kto by bol zodpovedný za náš systém zdravotníctva. Ak sa spýtate štátnej správy, odpovie vám: „Nie, platia to zdravotné pois?ovne.“ A tak sa to deje. Ak sa spýtate zdravotnej pois?ovne, povie vám: „Nie, my nie, spýtajte sa ostatných zdravotných pois?ovní.“ Nikto nie je zodpovedný! V našej krajine systematicky chýba zodpovednos? za kvalitu starostlivosti.
Multipolárnos?: Môžete vidie?, kde sa ešte pred koronavírusom nachádzali hlavné línie konfliktu, ktoré sa po?as obdobia koronavírusu len zintenzívnili. Dôležitú úlohu v tom zohrali médiá, pretože od marca 2020 už do svojho spravodajstva nezah??ali hlasy, ako je ten váš. V auguste 2020 preto vzniklapetícia adresovaná ARD, ktorú za?al Bastian Barucker a v ktorej vysielatelia vyzývali na panelovú diskusiu, do ktorej by boli okrem Lauterbacha, Wielera a Drostena pozvaní aj Bhakdi, Homburg a vy. Petíciu vtedy podpísalo viac ako 50 000 ob?anov. Barucker spolu so svojimi podporovate?mi odovzdal podpisy manažérom ARD priamo pred vysielacími centrami vo viacerých mestách. V novembri 2020 potom zorganizoval diskusiu za okrúhlym stolom medzi kritikmi a vedením ARD. Zú?astnila som sa na nej a podala som onej správu. Jedným z hlavných argumentov, ktoré vtedy vedenie ARD uviedlo, bolo, že nemožno necha? na „každom jednotlivcovi, aby si vytvoril názor, ktorý vedec má pravdu“, pretože by to „príliš za?ažilo“ divákov. Pod?a môjho názoru je to pozoruhodný poh?ad na ?udstvo. V dôsledku tejto petície saprogramového riadite?a WDR Jörga Schönenborna za?iatkom decembra 2020 verejne na kameru opýtali, ?i by mal takýto program existova?. Schönenborn odpovedal: „Nebudeme robi? žiadny program“. A v ?alšej vete: „Takéto rozhodnutia sú vždy na redak?ných tímoch“. Takže je to dos? rozporuplné: v prvej vete hovorí, že to nebudeme robi?, a v druhej vete hovorí, že rozhodnutie je na miestnych redak?ných tímoch. To do seba nezapadá. Schönenbornov argument potom znel, opä? doslovne, je to zdokumentované na videu: „Talk show nie je to správne miesto na diskusiu o vedeckých faktoch“.
Jörg Schönenborn | Image: picture alliance/dpa | Bernd von Jutrczenka
Wodarg: Vždy nám boli predkladané údajné vedecké fakty, ktoré mali ospravedlni? to, ?o nám bolo spôsobené. Boli to fakty vyberané z ?erešni?iek. (smiech) Hovorili nám veci a tvrdili, že sú vedecky podložené, ale o vedeckých detailoch sa nehovorilo ani v žiadnom programe, ani v iných hlavných spravodajských médiách. Myslím, že sme mali ve?a protichodných názorov. A ke? máte takéto protichodné predstavy, ke? jeden ?lovek hovorí: „Nie?o je“ a druhý hovorí: „Ni? nie je“, potom prvá vec, ktorú si musíte spolo?ne vyjasni?, je: „Ako môžete poveda?, kto má pravdu?“ O tom budete diskutova?. Aby ste sa zhodli aspo? na veciach, pod?a ktorých by ste potom mohli rozpozna?, že sa nie?o také, dokonca ani to nestalo. A pre m?a to vlastne sved?í o tom, že nebola vô?a h?ada? pravdy alebo dobré argumenty. Dokonca aj to, ?o povedal Ioannidis – je to ve?mi renomovaný epidemiológ – aj to sa zamietlo a nediskutovalo sa o tom. Nebralo sa to vážne.
Multipolar: V?aka protokolom RKI a úniku informácií máme teraz po štyroch rokoch túto diskusiu. Pred nieko?kými d?ami Wolfgang Kubicki prakticky vyzvalLauterbacha, aby kvôli tomuodstúpil . Poukázal na vážne rozpory. Teraz sa zdá, že došlo k ur?itému posunu a diskutuje saaj ozriadení vyšetrovacej komisie . Aké by pod?a vás boli najdôležitejšie body, ktorými by sa mal takýto výbor zaobera??
Wodarg: Obávam sa, že to bude alibistická udalos?. Sám som bol hovorcom vyšetrovacej komisie a viem, aký vplyv sa tam uplat?uje, a to aj na zverej?ovanie. Nakoniec sa v nej odzrkadlí to, ?o by vládnuce strany chceli vidie? ako výsledok.
Multipolár: Ale vyšetrovací výbor je iný nástroj ako vyšetrovacia komisia. Objednáva ju priamo opozícia. Na ?o by pod?a vás mal takýto výbor zamera? svoju pozornos??
Wodarg: Myslím si, že by sa mal pozrie? na prácu vládnych úradov. Vláda sa vždy odvolávala na svoje úrady, na Inštitút Roberta Kocha, Inštitút Paula Ehrlicha a teraz sa odvoláva na Inštitút Friedricha Löfflera, ke? ide o vtá?iu chrípku. Vždy majú svoje úrady a podliehajú pokynom, ?o znamená, že existuje nielen právny doh?ad, ale aj odborný doh?ad, a pod?a m?a je ve?mi dôležité rozlišova? medzi nimi. Ako lekár bol primátor mojím nadriadeným, mal právny doh?ad nad mojou prácou. Takže ak som urobil nie?o nezákonné, mohol poveda?: „Nie, to nesmieš robi?.“ Ak som to urobil, mohol mi poveda?: „Nie, to nesmieš robi?. Ale nemal žiadny odborný doh?ad. A dochádzalo ku konfliktom. Chcel, aby som povedal veci, ktoré chcel, aby som povedal, ale ja som ich nepovedal. Nemohol s tým ni? robi?. Mohol som sa drža? svojho názoru, dokonca aj verejne. A on to potom musel rieši? a musel politicky zdôvod?ova?, pre?o mi nevyhovel. Ale ke? sa zrušil Spolkový úrad pre zdravotníctvo, ?o vtedy Seehofer urobil, do zákona sa zapísal špecializovaný doh?ad. To znamená, že spolková vláda, minister zdravotníctva, má právo vydáva? týmto úradom odborné pokyny. Nad BfArM, ktorý vydáva povolenia na uvedenie liekov na trh, nad Inštitútom Paula Ehrlicha, nad všetkými týmito inštitúciami.
Multipolárne: Aj prostredníctvom RKI.
Wodarg: Áno, samozrejme. RKI nemôže technicky ni? poveda?, ak si to príslušný minister neželá. A to je presne to, ?o sme zažili a ?o sa z protokolov ve?mi jasne ukázalo – práve v?aka vám teraz vieme viac. Za to vám patrí ve?ká, ve?ká v?aka. ?o sa týka obsahu, protokoly mi nepriniesli ve?a nových informácií. Vždy som si všímal a kritizoval tento rozpor medzi vedeckou prácou v ústavoch a vyjadreniami nadriadeného zdravotníckeho orgánu, t. j. ministerstva. Jeden príklad: Vo februári 2021 Inštitút Paula Ehrlicha …
Multipolár:… bezprostredne po za?atí hromadných injekcií mRNA …
Wodarg:… zverejnil vlastný vedecký dokument, v ktorom upozor?uje, aké nebezpe?né sú bodky! A aké sú toxické. A zárove? dovolili, aby ?udí upravili takým spôsobom, že si sami vytvoria hroty vo svojich bunkách.
Multipolár: Prostredníctvom takzvaného „o?kovania“.
Wodarg: Okamžite som sa obrátil na vtedajší Inštitút Paula Ehrlicha: „Povedzte mi, ste schizofrenik?“ „Áno, som. Nepovedal som to takto, ale ve?mi zdvorilo som povedal, že jedna vec sa s druhou nezlu?uje. Tla?ové oddelenie jednoducho odpovedalo: „Áno, áno, to nevadí, látka zostáva len vo svale, do ktorého sa vstrekne.“ To bolo oficiálne vysvetlenie. A to bola lož. Vedeli to tam všetci. Hoci to vedeli lepšie, hoci sami mali výsledky, vedecky zistili a zverejnili, že ?udia boli vážne poškodení trombózou, tvorbou syncytií, že došlo k poškodeniu ciev. A potom tomu vystavili milióny ?udí. To je pre m?a neuverite?né.
Multipolár: A na základe lži, ako ste práve spomenuli. To je prípad pre prokurátorov.
Wodarg: Tieto rozpory medzi tým, ?o úrady robia vedecky na jednej strane, a tým, ?o musia oznamova? vonkajšiemu svetu na strane druhej, neboli pre m?a ni?ím novým. ?o je teraz nové kvôli protokolom, je situácia pre súdy. To je úplne nové. Súdy sa vždy odvolávali na vedecké vyhlásenia RKI. V rozsudkoch proti lekárom a proti najrôznejším ?u?om, ktorí sa na nich nezú?astnili, ktorí sa im bránili, ktorí chránili svojich pacientov pred týmito klamstvami, súdy hovorili: „Nie, toto je vedecké vyhlásenie RKI a toto je náš štandard.“ Teraz je to zrejmé: Ale toto vôbec neboli vedecké vyhlásenia. Súdy sa vedeckými vyhláseniami ani nezaoberali. O to som sa postaral ja. Mnohé súdy nepovažovali za potrebné vykonáva? dôkazy. Jednoducho papagájovali to, ?o si myslela vláda a ?o vyhlásil šéf RKI, ktorý je prakticky hovorcom vlády a nemusí reprodukova? to, ?o vypracovali vedci v RKI. To bol samozrejme silný rozpor.
Multipolár: Práve to ukázali protokoly, tento rozpor medzi technickou úrov?ou v RKI a úrov?ou manažmentu okolo Wielera a Schaadeho.
Wodarg: Presne tak. A ak manažérska úrove? nepovie to, ?o chce minister, tak sa vymení. Ale nemôžete vymeni? celý inštitút a vedcov, ktorí desa?ro?ia robili svoju prácu poriadne. To je ?ažké. Som zvedavý, ako sa s tým teraz vysporiadajú súdy a právnici tých, ktorých sa to týka. Pretože tieto rozsudky boli vydané v dôsledku hrubého pochybenia a hrubej nedbanlivosti, nedbanlivosti zo strany súdov, ktoré sa neob?ažovali vykona? dôkazy, hoci mnohí odborníci ako ja tento rozpor vždy zverej?ovali, hoci bol známy. Súdy sa neob?ažovali, hoci právnici postihnutých ?asto poukazovali na to, že to, ?o RKI tvrdil, nie je pravda. Súdy vtedy povedali: „Nie, to je vedecké.“ A protokoly teraz odhalili, že to nebolo vedecké, bolo to politické vyhlásenie. Ale lekár si nesmie necha? diktova? politikou, ?o má robi?! To je pre lekára zakázané. Výslovne v Hippokratovej prísahe, všade vo všetkých pravidlách. To sú skúsenosti z obdobia nacizmu, ktoré boli zapracované: lekári nesmú na základe politických príkazov zaobchádza? so svojimi pacientmi inak. Ak chcú pre svojich pacientov urobi? nie?o dobré, musia sa orientova? na dobro pacienta a vedecké dôkazy. A mali by, nesmú pacientom škodi?.
Ide o závažné chyby a pod?a môjho názoru by za ne teraz mali prevzia? zodpovednos? aj súdy. A druhá vec je, že samozrejme musíme žiada? aj od lekárov, aby len nepapagájovali to, ?o po?ujú v správach a ?o hovorí šéf RKI, ale aby sa aj oni pozreli na vedecké dôkazy, ke? pacientom nie?o ukladajú. A od pacientov sa toho ve?a o?akáva. Je toho tiež ve?a, ?o treba spracova?. Preto pre m?a vyrovnávanie sa s minulos?ou nie je proces, ktorý sa odohráva v nejakej inštitúcii, niekde v miestnosti v Berlíne. Pre m?a je vyrovnávanie sa s minulos?ou proces, ktorý musí prebieha? v celej populácii, v každom meste, kde lekári pracujú, v každej oblasti. Kde ?udia, s ktorými ich lekári zle zaobchádzali, majú možnos? si s nimi veci vyjasni? a poveda? si: „?o teraz urobíme? Urobili sme chyby. Ako to budeme rieši? v budúcnosti, ako zabezpe?íte, aby sa to už neopakovalo, pán doktor?“
Multipolárny: Vo všetkých mestách musia existova? verejné diskusné fóra.
Wodarg: Alibistická udalos?, nech sa volá akoko?vek, ktorá sa dá ?ahko zmanipulova?, nesta?í. Táto vec je príliš ve?ká.
Multipolár: Na záver nášho rozhovoru by som rád prešiel k ?alšiemu, možno ešte desivejšiemu aspektu éry koronavírusov. ?udia zomreli, a to nielen kvôli vírusu alebo opatreniam. Došlo aj k politickým úmrtiam, z ktorých mnohé zostávajú nevysvetlené. Rád by som pripomenul jeden prípad, na ktorý sa zabudlo, a to prípad Thomasa Oppermanna, vtedajšieho podpredsedu Bundestagu a bývalého vedúceho parlamentnej skupiny SPD, ktorý zomrel v októbri 2020. Nieko?ko dní pred svojou smr?ou sa ve?mi jasne a kriticky vyjadril o opatreniach. Bolo to krátko pred druhým zablokovaním. Vtedy povedal, že o?akáva „?alšie súdne rozhodnutia, ktoré zrušia opatrenia týkajúce sa koronavírusu“. „Ak?nos? vlád jednotlivých štátov“ viedla k opatreniam, ktoré „porušujú bu? zásadu proporcionality, alebo zásadu rovnakého zaobchádzania“. Tieto jeho slová odzneli v tla?i. A v októbrivyzval na „otvorenú všeobecnú diskusiu v Bundestagu“ o tejto otázke. O týžde? neskôr vstúpila do platnosti druhá výluka.
Thomas Oppermann v Bundestagu v máji 2020 | Obrázok: picture alliance/dpa/dpa-Zentralbild | Britta Pedersen
Krátko predtým, medzi svojimi vyhláseniami a uzamknutím, však 25. októbra 2020 zomrel, doslova len pár minút pred ve?kým rozhovorom na ZDF, kde mal svoje argumenty prednies? miliónovému publiku. ZDF nasledujúci de? uverejnilakrátku reportáž . Uvádzalo sa v nej: „Oppermann bol v nede?u pozvaný do programu ‚Berlin direkt‘ ako hos? živého rozhovoru na tému ‚Bundestag a Corona‘ a mal by? vysielaný naživo z Inštitútu Maxa Plancka v Göttingene. Po?as vysielania prvého programu na Berlin direkt Thomas Oppermann náhle skolaboval.” Vedúci štúdia hlavného mesta ZDF v Berlíne Theo Koll spomína, že „v predbežnej diskusii k plánovanému programu sa Thomas Oppermann javil ako profesionál a uvo?nený ako vždy“. Odvtedy nebolo o úmrtí ni? viac po?u?. Objavili sa však doteraz neznáme výpovede svedka.
Wodarg: „ Samozrejme, že musím chráni? tých, od ktorých mám tieto informácie. Bolo mi povedané, že bol na predstavení nalí?ený, a všimli si to aj tí, ktorí tam bežne bývajú, pravdepodobne všetci. A že mu potom ponúkli kávu, on ju vypil a potom sa zrútil m?tvy. A všetci si všimli najmä to, že neprišla žiadna polícia, že sa s telom ni? nerobilo, že ho jednoducho odviezli. A že sa nijako zvláš? dôkladne nevyšetrovala prí?ina smrti. Takisto neviem, ?i sa robili toxikologické testy, neviem, ale mne sa zdá, že bol otrávený pred predstavením. Nemôžem to dokáza?, ale prvotné podozrenie je také silné, že prokuratúra mala kona?, a nekonala. To je nie?o, ?o ma vždy desí. To je nie?o, ?o ma vždy desilo, ?o považujem za katastrofálne. Thomasa Oppermanna som poznal osobne ako kolegu z parlamentnej skupiny. Vždy som ho považoval za milého a ve?mi otvoreného. Nie vždy som s ním súhlasil, ale vždy sa s ním dalo dobre porozpráva?. Bol múdry, na všetko reagoval a mal vlastný názor. Vždy som ho považoval za spravodlivého a dobrého politika. A práve preto som bol vtedy ve?mi šokovaný. Verím, že boli ?udia, ktorí sa ve?mi báli, že ?udia ako on budú narúša? plánované aktivity.
Multipolár: V každom prípade ste mohli nadobudnú? dojem, že druhá výluka na jese? 2020 bola presadená s ve?kou silou a bola dlho plánovaná. A možno sa po Oppermannovej smrti aj ostatní politici báli, že sa im stane nie?o podobné, ak si otvoria ústa ako on.
Wodarg: To je samozrejme príklad, áno. V Afrike náhle zomreli prezidenti, to bol tiež výber ?udí, ktorí boli kritickí a ktorí potom už náhle nežili. A to je nie?o, ?o sa dá predpoklada? – ak ide o rozsiahlu kampa?, ktorá chce zmeni? svet a potrebuje na to vyvolávanie strachu, tak kritickí politici by samozrejme zasiahli.
Multipolar: Narážate na úmrtia prezidentov Burundi v júni 2020 a Tanzánie v marci 2021, ktoré sa vymykali celosvetovému trendu opatrení v súvislosti s koronavírusmi. Obdobie koronavírusov je preto potrebné rieši? nielen z medicínskeho a politického h?adiska, ale aj na tejto úrovni. ?akujem, že ste nám umožnili hovori? o všetkých týchto otázkach. Stále je pred nami ve?a práce. Dúfajme, že mnohí ?udia sa teraz zú?astnia na otvorenej diskusii a nájdu k tomu odvahu.
Wodarg: Áno. Myslím si, že musíme ma? odvahu, aj ke? je to niekedy ?ažké. Ale ak nemáme odvahu poveda? to, ?o treba, ?o nás hýbe, potom sa stávame obe?ami a ?udia si s nami môžu robi?, ?o chcú. To sa nezhoduje s tým, ?o potrebujeme k tomu, aby sme boli ?u?mi, ?o nám dáva dôstojnos? a autonómiu, aby sme mohli sami rozhodova? o svojom živote a utvára? si ho spolo?ne pod?a vlastných predstáv a aby sme nemuseli len poslúcha?. To sú základné hodnoty, na ktoré sme boli hrdí celé desa?ro?ia. Som na ne stále hrdý a chcem, aby sme si toto sebavedomie zachovali. Tí, ktorí to narúšajú, by mali by? pranierovaní. Treba ich demaskova?, aby bolo jasné, aké zlé je všetko, ?o urobili svojim blížnym.
O respondentovi: Dr. Wolfgang Wodarg, narodený v roku 1947, je internista a pneumológ, špecialista na hygienu a environmentálnu medicínu, ako aj na verejné zdravie a sociálne lekárstvo. Po klinickej práci internistu pôsobil okrem iného 13 rokov ako verejný zdravotník v Šlezvicku-Holštajnsku, zárove? prednášal na univerzitách a vysokých školách aplikovaných vied a bol predsedom odbornej komisie pre ochranu životného prostredia v súvislosti so zdravím pri Šlezvicko-Holštajnskom lekárskom spolku; v roku 1991 získal štipendium na Univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore, USA (epidemiológia). Ako poslanec nemeckého Bundestagu bol v rokoch 1994 až 2009 iniciátorom a hovorcom komisie Enquête „Etika a právo modernej medicíny“, ?lenom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde bol predsedom podvýboru pre zdravie a podpredsedom výboru pre kultúru, vzdelávanie a vedu. V roku 2009 inicioval vznik vyšetrovacieho výboru v Štrasburgu, ktorý sa zaoberal úlohou WHO pri pandémii H1N1 (prasacej chrípky), a po odchode z parlamentu sa na?alej angažoval ako vedecký expert. Od roku 2011 pôsobí ako nezávislý vysokoškolský pedagóg, lekár a vedec v oblasti zdravotníctva a do roku 2020 bol ?estným ?lenom správnej rady a vedúcim pracovnej skupiny pre zdravie v Transparency International Nemecko. ?alšie informácie nájdete na jeho webovej stránke.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
