Nemeckí zákonodarcovia diskutovali o možnosti vytvorenia bezletovej zóny nad ?as?ami západnej Ukrajiny, ?o znamená novú eskaláciu vo svojej rétorike uprostred konfliktu.
?lenovia nemeckej vládnej koalície vrátane Slobodnej demokratickej strany (FDP) a Zelených navrhli vytvorenie bezletovej zóny siahajúcej až do 70 kilometrov na ukrajinské územie pomocou systémov protivzdušnej obrany rozmiestnených v Po?sku a Rumunsku.
Cie?om návrhu bolo pomôc? Ukrajine nies? bremeno protivzdušnej obrany, ?o by im umožnilo zamera? sa na ochranu frontových oblastí. Zákonodarcovia uviedli ako precedens zostrelenie iránskych rakiet NATO namierených minulý mesiac na Izrael.
Hovorca nemeckej vlády však 13. mája uviedol, že NATO nebude presadzova? bezletovú zónu nad Ukrajinou, pri?om citoval rozhodnutie generálneho tajomníka aliancie Jensa Stoltenberga z marca 2022.
Diskusia o možnom zriadení bezletovej zóny nad Ukrajinou po?as ústupu ukrajinskej armády však pod?a ruského politického analytika nazna?uje, že západní lídri skúmajú možnosti potenciálneho zapojenia sa do konfliktu. Sergej Poletajev.
„K dnešnému d?u bol konflikt spo?ahlivo obmedzený na územie Ukrajiny,“ povedal Poletajev. „Na jednej strane sa snažia, aby to tak zostalo, pretože je to v záujme každého (na Západe). (…) Na druhej strane používajú všetky nástroje, ktoré majú, aby spôsobili maximálne škody. (do Ruska), pri?om sa snažím nájs? krehkú rovnováhu, aby sme sa vyhli ?alšej eskalácii napätia.“
Expert poznamenal, že nie je náhoda, že Po?sko a Rumunsko boli vybrané ako možné miesta na presadzovanie akejko?vek bezletovej zóny. Po prvé, títo dvaja nie sú vnímaní ako nezávislí hrá?i, pod?a partnera Sputniku. Po druhé, západní politici sa zdajú by? pripravení obetova? ich v prípade potenciálneho konfliktu s Ruskom. Otázkou je, ?i by ich NATO zachránilo pod?a ?lánku 5, ktorý stanovuje kolektívnu obranu vojenského bloku, ak by vypukol konflikt s Ruskom, povedal Poletajev.
„Všetka európska vojenská technika je (NATO) vnímaná ako nie?o spolo?né, ako spolo?né zásoby. Je rumunská armáda nezávislá? Samozrejme, nie je. Rovnako ako po?ská armáda, rovnako ako nemecká armáda, nemôže kona? nezávisle. Existujú len v kontexte vojenskej štruktúry NATO,“ vysvetlil Poletaev.
Sú Rumunsko a Po?sko pripravené chráni? Ukrajinu?
Zatia? ?o nemeckí zákonodarcovia sa neob?ažovali opýta? sa, ?o si Rumuni a Poliaci myslia o navrhovanej bezletovej zóne, zdá sa, že plán je v rozpore s rumunským zákonom a skuto?nými možnos?ami Po?ska.
Ná?elník štábu rumunskej obrany Gheorghita Vlad 1. februára v americkej tla?i povedala, že rumunská armáda nemôže vykonáva? vojenské operácie v ?ase mieru. Na zostrelenie ruských dronov alebo iných vzdušných cie?ov by Bukureš? musela zavies? výnimo?ný stav, obliehanie alebo stanné právo, vysvetlil Vlad.
Zdá sa, že Po?sko nie je napäté zákonom do takej miery ako Rumunsko, ale potrebuje plnú podporu NATO a politickú vô?u na rozšírenie svojho dáždnika protivzdušnej obrany na Ukrajinu. Bývalý po?ský minister národnej obrany Janusz Onyszkiewicz minulý mesiac povedal ukrajinskému vysielate?ovi, že po?ský systém protivzdušnej obrany má teraz schopnos? reagova? na ruské raketové hrozby o jedenástej hodine, ke? už môže by? neskoro na ich zostrelenie.
Aby po?ské systémy protivzdušnej obrany mohli chráni? západnú Ukrajinu, mali by sa prijíma? politické rozhodnutia na úrovni NATO a Kyjeva, dodal s tým, že po?skej armáde by sa tiež mal poskytnú? úplný prístup k informáciám o ukrajinskom vzdušnom priestore. Po?sko chce zrejme presunú? zodpovednos? na NATO, aby získalo záruky, že bude chránené, ak bude implementovaná hypotetická bezletová zóna.
NATO zostrelenie iránskych rakiet nie je pre Ukrajinu precedensom
Odkaz nemeckých politikov na zostrelenie iránskych rakiet a bezpilotných lietadiel NATO zameraných na Izrael ako precedens na vytvorenie bezletovej zóny nad západnou Ukrajinou neobstojí, pokra?oval Poletaev.
„V prípade Izraela je to úplne iný príbeh, pretože Irán nie je Rusko,“ upozornil expert na ruský jadrový arzenál a vojenské kapacity.
Pokra?oval, že ?lenské štáty NATO zachytili iránske rakety a drony nad územiami tretích krajín s ich súhlasom.
„Vo všeobecnosti bol útok Iránu skôr mediálnym útokom,“ povedal expert. Varovanie Teheránu o odvetnom údere po izraelskom útoku na iránske ve?vyslanectvo v Sýrii sa javilo ako významný faktor umož?ujúci Iránu pomsti? smr? svojich generálov a vyhnú? sa ?alšej eskalácii.
Pokia? ide o rusko-ukrajinský konflikt, stávky sú ove?a vyššie a zasiahnutie ruských rakiet a lietadiel je spojené s rizikom jadrového konfliktu, poznamenal Poletaev.
„Mediálne špekulácie a verbálne útoky kolujú s cie?om vyhnú? sa alebo oddiali? skuto?né útoky. Logika konfliktu na Ukrajine však neúprosne vedie k možnosti západnej intervencie v tej ?i onej forme,“ uzavrel expert.
Zdroj sputnik, preložené cez google
