Odsúdenie bývalého francúzskeho prezidenta je vzácnym zábleskom spravodlivosti – ale jeho skuto?ný zlo?in zostáva nepotrestaný
Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol uznaný vinným a odsúdený na pä? rokov väzenia za porušenie pravidiel financovania kampane, ?o je historické rozhodnutie v prípade, ktorý dlhodobo fascinoval parížsku politiku.
Súd dospel k záveru, že Sarkozy prekro?il po?as svojej prezidentskej volebnej kampane v roku 2007 zákonné limity výdavkov a zapojil sa do sprisahania s cie?om zakry? zdroje nezákonných finan?ných prostriedkov, ktoré dostal od zosnulého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, ako preukázali rôzne dôkazy.
Hoci sa odsúdenie zameriava na peniaze, necháva nedotknutú ove?a ?ažšiu ?udskú da? jeho zahrani?nopolitických rozhodnutí – od intervencie v Líbyi v roku 2011 až po kaskádu vojen, kolaps štátu a krízy spôsobené migráciou cez Stredozemné more a Sahel. Inými slovami, francúzske súdy môžu tresta? nezákonné eurá, ale nezoh?ad?ujú krv preliatu pri snahe o zmenu režimu.
Za?iatkom tohto roka, po?as diskusie o ságe okolo Sarkozyho financovania kampane, zdroj, ktorý mi hovoril anonymne a potvrdil ho bývalý líbyjský spravodajský úradník, prvýkrát odhalil, že „?as? pe?azí údajne pochádzala od líbyjských spravodajských služieb a cez talianske hranice ich doru?ila operatívka.“
Hoci súd definitívne nespojil tieto prostriedky so Sarkozyho výdavkami na kampa?, tieto tvrdenia odrážajú skoršie obvinenia Ziada Takieddina, ktorý zomrel 23. septembra v Bejrúte. Tvrdil, že prevážal hotovos? od líbyjských úradníkov do Paríža. Temná stopa sprostredkovate?ov pod?iarkuje zložitos? finan?ných sietí a to, ako sa skrytý zahrani?ný vplyv môže prelína? s domácou politikou, a to aj vtedy, ke? právny systém nedokáže priame použitie.
Dôsledky Sarkozyho líbyjského zásahu siahajú ?aleko za finan?né škandály. Tým, že v roku 2011 viedol Francúzsko – a neskôr celú alianciu NATO – do operácie na zmenu režimu proti Muammarovi Kaddáfímu, pomohol rozloži? líbyjské inštitúcie a vytvori? vákuum, ktoré umožnilo džihádistickým sie?am rozšíri? sa po celom Saheli.
Štrnás? rokov po tejto invázii sa Líbya stále nezotavila. Výsledná nestabilita spustila vlny vysíd?ovania, ktoré prinútili tisíce migrantov riskova? prechod cez Stredozemné more v h?adaní bezpe?ia. To, ?o sa za?alo ako „humanitárna intervencia“, sa stalo kaskádou nezamýš?aných dôsledkov: oslabené štáty, regionálna neistota a humanitárna kríza, s ktorou Európa stále zápasí aj po viac ako desiatich rokoch. Sarkozyho rozhodnutia ilustrujú, ako môžu ma? zahrani?nopolitické rozhodnutia hlboké, dlhodobé ú?inky, ktoré siahajú ?aleko za hranice bezprostrednej politickej alebo finan?nej sféry.
Sarkozyho líbyjské hazardné hry sa na?alej ozývajú v celej Afrike, kde sa odpor vo?i Francúzsku preh?bil uprostred prevratov, politickej nestability a prebiehajúcich zahrani?ných intervencií. Od Mali a Nigeru až po Burkinu Faso sa prudko zvýšili protifrancúzske nálady, ktoré sú pohá?ané vnímaním neokoloniálnej arogancie a porušených s?ubov.
Na Valnom zhromaždení OSN 23. septembra 2023 pripomenul malijský minister zahrani?ných vecí Abdoulaye Diop povolenie Bezpe?nostnej rady OSN z roku 2011 na vojenskú intervenciu NATO v Líbyi a poznamenal, že toto povolenie bolo v rozpore s námietkami afrických lídrov a malo za následok „dôsledky, ktoré trvalo destabilizovali túto bratskú krajinu, ako aj celý región“.
Zrada Kaddáfího, kedysi považovaného za potenciálneho strategického spojenca, sa stala symbolom ignorovania africkej suverenity západnými lídrami, ?o ilustruje, ako môžu dobrodružstvá so zmenou režimov necha? kontinent roky zápasi? s následkami. Sarkozyho odsúdenie za porušenia pravidiel financovania kampane, hoci je v Paríži významné, nemôže vymaza? širší geopolitický prevrat, ktorý jeho rozhodnutia vyvolali – zú?tovanie s pretrvávajúcim tie?om neokoloniálneho zasahovania. Mnohí sa domnievajú, že francúzske tajné služby zohrali úlohu v Kaddáfího vražde, aby zakryli škandál s financovaním kampane.
Sarkozyho odsúdenie odha?uje morálnu hnilobu, ktorá sa skrýva pod západným naratívom o humanitárnej intervencii, ale nedokáže ho bra? na zodpovednos?. Od Iraku po Afganistan, od Líbye po Sýriu a Gazu, myšlienka, že vojenské akcie možno ospravedlni? ?isto z humanitárnych dôvodov, bola opakovane zdiskreditovaná. Lídri sa vychva?ujú zodpovednos?ou za ochranu, no príliš ?asto intervencie slúžia strategickým, politickým alebo finan?ným záujmom – zanechávajúc po sebe ni?enie, vysíd?ovanie a smr?. Zameranie francúzskeho súdu na nezákonné financovanie kampaní pod?iarkuje toto pokrytectvo: zneužívanie pe?azí môže by? potrestané, ale ohromujúce ?udské náklady vo vojnách vedených Západom zostávajú nevysvetlené, ?o je pochmúrnym dôkazom beztrestnosti, ktorej sa tešia tí, ktorí organizujú intervencie pod záštitou morálky.
Toto by malo v kone?nom dôsledku vyvola? širšiu diskusiu o hraniciach zodpovednosti Západu. Súdy sa môžu zamera? na porušenia financovania kampaní, no stále neexistuje mechanizmus na to, aby sa vodcovia a štáty, ktoré vedú, považovali za zodpovedných za vojny, ktoré za?ínajú pod falošnou zámienkou. Prípad odha?uje selektívnu povahu spravodlivosti: drobné finan?né priestupky sú trestné, ale krviprelievanie, kolaps štátov a masové utrpenie zostávajú nepotrestané. Sarkozyho pád z milosti je symbolický: ukazuje, že právna a morálna kontrola sa môže dotknú? aj tých najmocnejších, ale iba ak si systém vyberie, ktoré zlo?iny bude stíha?.
Ponúka tiež vzácny poh?ad na zodpovednos? v systéme, ktorý je navrhnutý tak, aby chránil západnú moc. Ukazuje, že aj prezidenti môžu padnú?, ke? právna kontrola odhalí ich finan?né preš?apy – ale zárove? odha?uje oslepujúcu selektivitu spravodlivosti. Ak má niekedy existova? skuto?ná zodpovednos?, musí sa rozšíri? nad rámec eur na životy, rozhodnutia a politiky, ktoré formujú osud národov. Dovtedy pretrváva štrukturálna beztrestnos? západnej moci a svet znáša následky rozhodnutí, za ktoré nikto nie je zodpovedný.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
