Zámer pripomienky spočíva v podpore a ochrane práv pôvodných obyvateľov na celom svete. OSN vyzýva na posilnenie medzinárodnej spolupráce pre riešenie problémov, ktorým čelia domorodí ľudia v oblastiach, ako sú ľudské práva, životné prostredie, vzdelávanie a zdravotníctvo.
Organizácia vyhlásila roky 2022 až 2032 za desaťročie domorodých jazykov, keďže ich strata znamená stratu dôležitého aspektu histórie a kultúry národa. Účelom je upozorniť na vymierajúce jazyky, pretože väčšina z nich sa nevyučuje na školách a nepoužíva ich ani široká verejnosť.
Domorodí obyvatelia reprezentujú približne 5000 kultúr, no napriek rozmanitosti má väčšina pôvodných obyvateľov sveta isté spoločné črty. OSN vyzdvihuje predovšetkým pevné puto k pôvodným územiam a prostrediam, v ktorých dlhodobo žili už ich predkovia, ako aj vôľu zachovať si spôsob organizácie vlastného spoločenstva či ekonomické, spoločenské a kultúrne hodnoty.
Približne 200 skupín domorodého obyvateľstva žije v súčasnosti v dobrovoľnej izolácii v odľahlých lesoch bohatých na prírodné zdroje v Bolívii, Brazílii, Kolumbii, Ekvádore, Indii, Indonézii, Papue-Novej Guinei, Peru a vo Venezuele. Tieto národy sú prísne závislé od svojho ekologického prostredia. Akékoľvek zmeny v ich prirodzenom prostredí môžu poškodiť prežitie jednotlivých členov, ale aj skupiny ako celku. Napriek ich právu na autonómiu, ktoré je zakotvené v Deklarácii OSN, rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, turizmu a prírodných zdrojov na týchto územiach vedie k odlesňovaniu pásov pralesov pôvodných obyvateľov, narúša ich spôsob života a ničí prírodné prostredie, ktoré si po generácie chránili.
V roku 2025 sa kampane nesú v znamení témy: „Pôvodné obyvateľstvo a umelá inteligencia: Ochrana práv, formovanie budúcnosti.“ OSN upozorňuje, že umelá inteligencia (AI) pretvára svet bezprecedentnou rýchlosťou – mení spôsob života, práce, vzájomných interakcií a prináša prelomové inovácie v oblastiach ako vzdelávanie, zdravotníctvo či poľnohospodárstvo. Hoci ponúka obrovský potenciál, zároveň so sebou nesie aj významné riziká – najmä pre pôvodné obyvateľstvo.
Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z roku 2024 zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody musia byť rešpektované, chránené a podporované počas celého životného cyklu systémov umelej inteligencie. Rešpektovanie práv pôvodného obyvateľstva je kľúčové na to, aby sa mohol pozitívny potenciál AI naplno rozvinúť a zároveň sa predišlo prehlbovaniu škôd. Bez zavedených ochranných opatrení sa výhody AI pravdepodobne nebudú rozdeľovať spravodlivo – a naopak, môže dôjsť k ešte väčšiemu prehlbovaniu digitálnych priepastí. Ak sa vývoj AI nebude kontrolovať, hrozí, že bude ďalej upevňovať koloniálne dedičstvá.
Pre domorodé obyvateľstvo žijúce v dobrovoľnej izolácii je ďalšou z najvážnejších hrozieb vonkajšieho kontaktu vystavenie chorobám. Domorodci nemajú imunologickú obranyschopnosť voči pomerne bežným ochoreniam. Vynútený kontakt s vonkajším svetom môže viesť k ničivým následkom, varuje OSN.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije v 90 krajinách sveta vyše 470 miliónov pôvodných obyvateľov s vlastným jedinečným súborom tradícií i systémov riadenia. Predstavujú menej než päť percent svetovej populácie, no tvoria 15 percent najchudobnejších obyvateľov planéty.
Zdroj feed teraz.sk
