Dátum, ktorý tento rok vychádza na piatok, sa viaže k prvému zasadnutiu Pracovnej skupiny Organizácie Spojených národov (OSN) pre pôvodné obyvate?stvo v Ženeve v roku 1982. Po prvýkrát ho vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v decembri 1994 s cie?om zvýši? povedomie o potrebách týchto skupín napríklad v oblasti ?udských práv, rozvoja, životného prostredia, vzdelávania ?i zdravia.
Tohtoro?nou témou je „ochrana práv pôvodného obyvate?stva nachádzajúceho sa v dobrovo?nej izolácii a po?iato?nom kontakte“. Domorodé národy v dobrovo?nej izolácii sú pod?a OSN najlepšími ochrancami lesa. Tam, kde sú chránené ich kolektívne práva na pozemky a územia, sa lesom darí. „A nielen ich prežitie je k?ú?ové pre ochranu našej planéty, ale je k?ú?ové aj pre ochranu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. V dnešnom hyperprepojenom svete je existencia pôvodných obyvate?ov v dobrovo?nej izolácii a po?iato?nom kontakte dôkazom bohatej a zložitej tapisérie ?udstva a ak prestanú existova?, je to pre náš svet obrovská strata,“ upozor?uje OSN na svojej webovej stránke.
Pod?a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije v 90 krajinách sveta približne 476 miliónov pôvodných obyvate?ov, ktorí majú vlastný jedine?ný súbor tradícií i systémov riadenia. Predstavujú menej ako 5 percent svetovej populácie, no tvoria 15 percent najchudobnejších obyvate?ov planéty.
Domorodí obyvatelia reprezentujú 5000 rôznych kultúr. Napriek svojej rozmanitosti má vä?šina pôvodných obyvate?ov sveta isté spolo?né ?rty, spomedzi ktorých OSN vyzdvihuje pevné puto k pôvodným územiam a prostrediam, v ktorých dlhodobo žili už ich predkovia, ako aj vô?u zachova? si spôsob organizácie vlastného spolo?enstva ?i ekonomické, spolo?enské a kultúrne hodnoty.
OSN vyhlásila roky 2022 až 2032 za desa?ro?ie domorodých jazykov, ke?že strata jazyka znamená stratu dôležitého aspektu histórie a kultúry národa. Ú?elom je upozorni? na vymierajúce jazyky, pretože vä?šina z nich sa nevyu?uje na školách a nepoužíva ich ani široká verejnos?.
Približne 200 skupín domorodého obyvate?stva žije v sú?asnosti v dobrovo?nej izolácii v od?ahlých lesoch bohatých na prírodné zdroje v Bolívii, Brazílii, Kolumbii, Ekvádore, Indii, Indonézii, Papue-Novej Guinei, Peru a vo Venezuele. Rozhodli sa ži? oddelene od zvyšku sveta, ?ím si zachovávajú svoje špecifické kultúry a jazyky.
Tieto národy sú prísne závislé od svojho ekologického prostredia. Akéko?vek zmeny v ich prirodzenom prostredí môžu poškodi? tak prežitie jednotlivých ?lenov, ale aj skupiny ako celku. Napriek ich právu na autonómiu, ktoré je zakotvené v Deklarácii OSN, rozvoj po?nohospodárstva, baníctva, turizmu a prírodných zdrojov na týchto územiach vedie k odles?ovaniu pásov pralesov pôvodných obyvate?ov, narúša ich spôsob života a ni?í prírodné prostredie, ktoré si po generácie chránili.
Pre domorodé obyvate?stvo žijúce v dobrovo?nej izolácii a po?iato?nom kontakte je jednou z najvážnejších hrozieb vonkajšieho kontaktu vystavenie chorobám. V?aka svojej izolácii nemajú imunologickú obranyschopnos? vo?i pomerne bežným ochoreniam. Vynútený kontakt s vonkajším svetom môže vies? k ni?ivým následkom, varuje OSN.
zdroj: www.un.org, www.who.int, nationaltoday.com
Zdroj feed teraz.sk
