Snímka bola nasnímaná Webbovým MIRI (stredným infračerveným prístrojom) a ukazuje „centrálnu protohviezdu rastúcu v krku, čo vyzerá ako tvar presýpacích hodín,“ uviedla NASA.
NASA zverejnila novú snímku z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba ako spôsob, ako osláviť 4. júl. Na snímke je mladý objekt, ktorý sa stáva hviezdou, a ukazuje ohnivé presýpacie hodiny tvorené molekulárnym mrakom, ktorý skrýva protohviezdu.
Protohviezda je stará asi 100 000 rokov, čo je na objekt relatívne mladé. Obrázok ukazuje hmotu protohviezdy, ktorá sa zhromažďuje zo svojho materského molekulárneho oblaku L1526, ktorý sa nachádza v súhvezdí Býka, asi 460 svetelných rokov od Zeme.
Na obrázku difúzne modré svetlo a vláknité štruktúry na obrázku pochádzajú z organických zlúčenín známych ako „polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH)“, zatiaľ čo červená v strede štruktúry je „energizovaná hrubá vrstva plynov a prachu, ktorá obklopuje“. protohviezda,“ vysvetlila NASA. „Oblasť medzi tým, ktorá sa zobrazuje bielou farbou, je zmesou PAH, ionizovaného plynu a iných molekúl.“
Výstupy, ktoré sú emitované v opačných smeroch pozdĺž rotačnej osi protohviezdy, keď objekt spotrebúva plyn a prach z okolitého oblaku, vysvetlila NASA. Výlevy „majú formu rázových otrasov do okolitého molekulárneho mraku, ktoré sa javia ako vláknité štruktúry“.
„Sú tiež zodpovední za vyrezávanie jasnej štruktúry presýpacích hodín v molekulárnom oblaku, keď energizujú alebo vzrušujú okolitú hmotu a spôsobujú, že oblasti nad a pod ňou žiaria.“
Vesmírny teleskop Jamesa Webba agentúry NASA odhalil nové detaily okolo tmavého oblaku L1527 a jeho protohviezdy. Živé farby hmloviny, viditeľné iba v infračervenom svetle, ukazujú, že protohviezda je uprostred zhromažďovania materiálu na ceste stať sa plnohodnotnou hviezdou.
NASA už predtým zverejnila svoju prvú snímku rodiacej sa hviezdy z Webbovej Near-Infrared Camera, ktorá ukázala jasné detaily nebeského omračovania. Pri pohľade na analýzy blízkych infračervených a stredných infračervených údajov môže NASA predpokladať celkové správanie systému vrátane toho, ako centrálna protohviezda ovplyvňuje okolitú oblasť.
„Ako protohviezda starne a uvoľňuje energetické výtrysky, spotrebuje, zničí a odtlačí veľkú časť tohto molekulárneho oblaku a mnohé zo štruktúr, ktoré tu vidíme, začnú miznúť,“ vysvetlila administratíva. „Nakoniec, keď skončí zhromažďovanie hmoty, táto pôsobivá ukážka sa skončí a samotná hviezda bude viditeľnejšia, dokonca aj pre naše teleskopy vo viditeľnom svetle.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
