Snímka bola nasnímaná Webbovým MIRI (stredným infra?erveným prístrojom) a ukazuje „centrálnu protohviezdu rastúcu v krku, ?o vyzerá ako tvar presýpacích hodín,“ uviedla NASA.
NASA zverejnila novú snímku z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba ako spôsob, ako oslávi? 4. júl. Na snímke je mladý objekt, ktorý sa stáva hviezdou, a ukazuje ohnivé presýpacie hodiny tvorené molekulárnym mrakom, ktorý skrýva protohviezdu.
Protohviezda je stará asi 100 000 rokov, ?o je na objekt relatívne mladé. Obrázok ukazuje hmotu protohviezdy, ktorá sa zhromaž?uje zo svojho materského molekulárneho oblaku L1526, ktorý sa nachádza v súhvezdí Býka, asi 460 svetelných rokov od Zeme.
Na obrázku difúzne modré svetlo a vláknité štruktúry na obrázku pochádzajú z organických zlú?enín známych ako „polycyklické aromatické uh?ovodíky (PAH)“, zatia? ?o ?ervená v strede štruktúry je „energizovaná hrubá vrstva plynov a prachu, ktorá obklopuje“. protohviezda,“ vysvetlila NASA. „Oblas? medzi tým, ktorá sa zobrazuje bielou farbou, je zmesou PAH, ionizovaného plynu a iných molekúl.“
Výstupy, ktoré sú emitované v opa?ných smeroch pozd?ž rota?nej osi protohviezdy, ke? objekt spotrebúva plyn a prach z okolitého oblaku, vysvetlila NASA. Výlevy „majú formu rázových otrasov do okolitého molekulárneho mraku, ktoré sa javia ako vláknité štruktúry“.
„Sú tiež zodpovední za vyrezávanie jasnej štruktúry presýpacích hodín v molekulárnom oblaku, ke? energizujú alebo vzrušujú okolitú hmotu a spôsobujú, že oblasti nad a pod ?ou žiaria.“
Vesmírny teleskop Jamesa Webba agentúry NASA odhalil nové detaily okolo tmavého oblaku L1527 a jeho protohviezdy. Živé farby hmloviny, vidite?né iba v infra?ervenom svetle, ukazujú, že protohviezda je uprostred zhromaž?ovania materiálu na ceste sta? sa plnohodnotnou hviezdou.
NASA už predtým zverejnila svoju prvú snímku rodiacej sa hviezdy z Webbovej Near-Infrared Camera, ktorá ukázala jasné detaily nebeského omra?ovania. Pri poh?ade na analýzy blízkych infra?ervených a stredných infra?ervených údajov môže NASA predpoklada? celkové správanie systému vrátane toho, ako centrálna protohviezda ovplyv?uje okolitú oblas?.
„Ako protohviezda starne a uvo??uje energetické výtrysky, spotrebuje, zni?í a odtla?í ve?kú ?as? tohto molekulárneho oblaku a mnohé zo štruktúr, ktoré tu vidíme, za?nú miznú?,“ vysvetlila administratíva. „Nakoniec, ke? skon?í zhromaž?ovanie hmoty, táto pôsobivá ukážka sa skon?í a samotná hviezda bude vidite?nejšia, dokonca aj pre naše teleskopy vo vidite?nom svetle.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
