V éteri už od konca roka 1984 znel „ve?ný“ hit Shout, ale ?alšie dva farbisté single (Everybody Wants to Rule the World a Head over Heels) vyšli až v marci, resp. júni. Azda aj toto na?asovanie spôsobilo, že album nedokázal vystreli? na špicu UK-hitparády, dlhé týždne si získaval nových fanúšikov a tak predajnos? najprv neklesala a neskôr len ve?mi pomaly. ?alší faktor bol hitmi nabitý album Phila Collinsa (No Jacket Required), ktorý na špici vystriedal anglických milá?ikov The Smiths (Meat Is Murder). Líder kapely Genesis sa na výslní vyhrieval pä? týžd?ov a v jeho tieni zostali dvakrát druhí Tears For Fears.
V Amerike to bola trochu iná pesni?ka. Collins sa celú jar na ?ele hitparády na?ahoval s Princom, projektom USA for Africa a so soundtrackom k filmu Policajt v Beverly Hills. V júli však na špici pristál album Songs from the Big Chair a zotrval tam celkovo pä? týžd?ov. Skvele sa predával aj v Kanade a vo ve?kých krajinách „starého kontinentu“, to isté platilo pre dva najvýraznejšie single.
Druhý štúdiový album dua Tears for Fears mal jedine?né parametre aj v tom, že komer?ný úspech sa snúbil s kompozi?nou h?bkou. Produkty síce znesú jednoduchú „škatu?ku“ novej vlny a synthi-(pop)rocku, ale nevtieravé melódie mali silné, miestami „nadžezlé“ aranžmány, majestátny výraz a osem piesní sa líšilo od inej dobovej produkcie. A napriek homogénnemu konceptu sa nepodobali ani jedna na druhú.
Zdroj feed teraz.sk
