Taraba predloží zmenu zákona, ktorá má riešiť vodárenské spoločnosti

Bratislava 29. októbra (TASR) – Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) predloží na rokovanie vlády legislatívnu zmenu, ktorá má spraviť poriadok s fungovaním vodárenských spoločností. Vodárenská infraštruktúra tak má byť ochránená pred skrytou privatizáciou a nekalými obchodnými praktikami. TASR o tom informoval odbor komunikácie envirorezortu s tým, že o novej právnej úprave má rokovať vládny kabinet v stredu (30. 10.). Taraba zmenu konzultoval s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomírom Andrassym.

„Štát získa predkupné právo na pohyby s akciami vo vodárenských spoločnostiach. Rovnako sa sprehľadní financovanie vodárenských spoločností, ktoré je takmer výlučne závislé od poplatkov za regulované činnosti, ktoré platia občania,“ priblížilo ministerstvo životného prostredia.

Vodárenské spoločnosti, ktoré mali príjmy z regulovanej činnosti spojenej s dodávkami vody, podľa Tarabu neinvestovali do kritickej infraštruktúry. „Investičný dlh vodárenských spoločností je viac ako 10 miliárd eur. Niektoré spoločnosti hospodáriace s peniazmi daňových poplatníkov namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, tak radšej vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti. Tieto praktiky sa musia skončiť,“ poznamenal Taraba.

Navrhovaná legislatíva má zabezpečiť, aby vodárenské spoločnosti, ktorých akcionármi sú obce a mestá, využívali finančné prostriedky získané z regulovaných činností výlučne na aktivity súvisiace s výrobou, distribúciou, prevádzkou, údržbou či obnovou a rozvojom verejných vodovodov a kanalizácií. Tieto peniaze majú byť využívané na zabezpečenie kvalitnej a spoľahlivej dodávky vody, ako aj odvádzania odpadových vôd, vysvetlil rezort.

Nová právna úprava má zaviesť aj predkupné právo štátu na pohyby s akciami vo vodárenských spoločnostiach. Verejný záujem tak bude mať podľa ministerstva prednosť pred obchodnými záujmami právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo kanalizácie. Zároveň zakotví povinnosť vodárenských spoločností použiť financie, získané od občanov platením vodného a stočného, výlučne na opravu či rozvoj infraštruktúry, tvrdí.

NKÚ upozorňoval, že štát by mal nielen kontrolovať, ako vodárenská infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sú v rámci týchto spoločností využívané štátne, verejné a európske zdroje. Štát takisto nemal podľa kontrolného úradu nastavené dostatočné kontrolné mechanizmy. Preto sa vytvoril veľký priestor na odčerpávanie verejných zdrojov a na nepriame ovládnutie kritickej infraštruktúry, ktorou sa distribuuje voda do slovenských domácností, skonštatoval.

„Všetci potrebujeme nákladovo efektívne vodárenské spoločnosti, ktoré pod verejným dohľadom vedia zabezpečiť zmysluplné investície do existujúcej infraštruktúry, sú schopné realizovať jej udržateľný rozvoj a v aktívnej spolupráci so zainteresovanými stranami vedia prispieť k znižovaniu niekoľkomiliardového modernizačného deficitu,“ povedal Andrassy.