Rímska prefektúra zaplatila za päť dní prevádzky centra medzi októbrom a decembrom minulého roka 570.000 eur, teda približne 114.000 eur denne. Počas tohto obdobia sa tam nachádzalo 20 ľudí, ktorých do niekoľkých hodín prepustili.
Správa tiež spochybňuje mechanizmus deportácií, ktoré sú na najnižšej úrovni za posledné roky, pričom v talianskych prijímacích centrách zostávajú nevyužité stovky miest.
V tejto súvislosti je využívanie centra v Gjadëri „úplne iracionálne a nelogické,“ povedal Fabrizio Coresi z organizácie ActionAid.
Podľa výpočtov stálo zriadenie centra v Gjadëri a ďalšieho v prístavnom meste Shëngjin, ktoré môžu spolu pojať 400 ľudí, viac ako 74 miliónov eur, čo je približne 153.000 eur na osobu.
Ďalšie náklady si vyžiadalo ubytovanie a stravovanie policajného personálu, pričom päť dní prevádzky stálo 528.000 eur.
Meloniová podpísala dohodu s albánskym premiérom Edim Ramom o zriadení spomínaných dvoch táborov v novembri 2023, albánsky parlament ju ratifikoval vo februári 2024. Centrá sú primárne určené pre migrantov prichádzajúcich do Talianska cez Stredozemné more a z takzvaných „bezpečných krajín pôvodu“. Cieľom bolo urýchliť azylové konania a zmierniť tlak na talianske prijímacie centrá.
Dohoda bola terčom kritiky ľudskoprávnych organizácií, keďže žiadatelia o azyl by boli držaní mimo územia EÚ. Dohoda bola kritizovaná aj v Albánsku, pretože bola uzavretá bez dostatočnej parlamentnej diskusie.
Hoci centrá mali byť funkčné v októbri 2024, nestalo sa tak. Súdy v Taliansku opakovane zablokovali uplatňovanie dohody, pretože považovali zadržiavanie žiadateľov o azyl, či už v Albánsku alebo Taliansku, za neprípustné.
Zdroj feed teraz.sk
