Sophia Lorenová, vlastným menom Sofia Scicoloneová, sa narodila 20. septembra 1934 v Ríme ako nemanželské die?a do chudobnej rybárskej rodiny. Štíhla diev?ina s prezývkou Špáradlo trávila detstvo a dospievanie v meste?ku Pozzuoli, kde zažila aj krušné chvíle spojené s vojnou, ke? sa obyvatelia museli skrýva? v železni?nom tuneli pred bombardovaním.
Už od detstva chodila do kina na slávne americké filmy a túžila po hereckej kariére. Matka, ktorá mala sama podobné ambície, ju podporovala a snažila sa jej nájs? miesto vo filme. Prihlasovala ju aj do sú?aží krásy. Na prvej v Neapole sa Sofia zú?astnila ako 14-ro?ná, druhá o dva roky neskôr sa pre ?u stala osudovou. V porote bol totiž jej neskorší manžel, o 22 rokov starší filmový producent Carlo Ponti. Všimol si mladé talentované diev?a a snažil sa mu sprostredkova? prvé filmové úlohy.
Z množstva nevýrazných snímok a úloh, v ktorých sa za?ala za?ínajúca here?ka od roku 1950 objavova?, stojí za zmienku historický film Quo vadis (1951). Pozornos? však na seba upútala až vo filmovej podobe známej opery Aida v roku 1953. V tomto období si here?ka zmenila na Pontiho radu svoje krstné meno na Sophia. Vo filme Neapolské zlato (1954) so Sofiou Lorenovou prvý raz spolupracoval známy taliansky režisér Vittorio de Sica. Poradil mladej filmovej hviezde, aby rozhodne nechodila na hodiny herectva – a vytvoril spolo?ne s ?ou ešte ?alších štrnás? pozoruhodných filmových diel.
V roku 1957 Lorenová po boku Caryho Granta a Franka Sinatru nakrútila svoj prvý americký film Pýcha a váše? (1957). Vtedy o 30 rokov starší Cary Grant požiadal here?ku o ruku. Jediným mužom jej života však bol Carlo Ponti, ktorý sa usiloval o rozvod so svojou dovtedajšou manželkou. Rozviedol sa v Mexiku a na dia?ku sa s Lorenovou zosobášili, v konzervatívnom Taliansku však úrady manželstvo nechceli uzna?. Partneri dokonca istý ?as žili mimo svojej vlasti.
Medzitým nakrútila ?alšie zámorské filmové hity Romanca na rieke a ?iera orchidea, oba z roku 1958. Šarm talianskej „femme fatale“, v ktorom sa miesil dramatický talent s humorom, uplatnil opä? De Sica, ke? v roku 1960 obsadil Lorenovú do jej životnej úlohy vo vojnovej dráme Vrchárka nato?enej pod?a najslávnejšieho románu Alberta Moraviu. Za vynikajúce stvárnenie mladej vdovy Cesiry získala v roku 1962 Oscara v kategórii Najlepšia here?ka v hlavnej úlohe. Z obavy z neúspechu ani neodcestovala na slávnostné odovzdávanie Cien akadémie, úspech jej telefonicky oznámil jej niekdajší herecký partner Cary Grant. Okrem Oscara bola ocenená ako Najlepšia neanglicky hovoriaca here?ka v hlavnej úlohe cenou BAFTA (1962) a získala tiež Zlatý glóbus.
Šes?desiate a sedemdesiate roky minulého storo?ia boli pre taliansku filmovú divu obdobím najvä?šej slávy. Nakrúcala európske i americké snímky, v ktorých žiarila po boku svojho naj?astejšieho filmového partnera Marcella Mastroianniho. Komédie ako Boccaccio ’70 (1962), V?era, dnes a zajtra (1963), ?i K?azova manželka (1971) sa stali diváckymi hitmi. Za stvárnenie hlavnej postavy dostala oscarové ocenenie aj vo filme Manželstvo po taliansky (1964) K úspešným filmom neodolate?nej Talianky patria tiež Grófka z Hongkongu (1967), dráma Zvláštny de? (1977), ?i bláznivá komédia Roberta Altmana Pret-a-Porter (1994).
Príbeh manželstva Sophie Lorenovej a Carla Pontiho dospel k š?astnému okamihu v roku 1966, ke? sa stali francúzskymi štátnymi ob?anmi a v tejto krajine aj uzavreli sobáš. Neskôr sa im narodili synovia Carlo a Eduard. Carlo Ponti zomrel v roku 29007.
V roku 1991 Sophia Lorenová dostala ?estného Oscara za celoživotný prínos svetovej kinematografii. O tri roky neskôr ju na medzinárodnom filmovom festivale v nemeckom Berlíne odmenili Zlatým medve?om za celoživotné dielo (1994). Okrem toho od roku 1992 pôsobí vo funkcii zvláštnej ve?vyslankyne Úradu vysokej komisárky OSN pre ute?encov. Dnes žije v Kalifornii.
Od za?iatku 80-tych rokov hrá už len sporadicky. Slovensko navštívila v roku 2000, ke? dostala cenu na MFF Artfilm v Tren?ianskych Tepliciach.
Zdroj feed teraz.sk
