Pod?a WID vlastní jedno percento najbohatších Slovákov 17,3 % celkového majetku. Prosperujúcejšie ekonomiky však majú zvä?ša vyššiu mieru nerovnosti. Ko?iš upozornil aj na to, že z poh?adu inflácie skon?ilo Slovensko v rámci eurozóny v decembri na posledných prie?kach. V EÚ bola vyššia inflácia iba v Rumunsku a ?esku.
„Od volieb sa tiež diskutuje o prípadnom regulovaní cien potravín. Sme presved?ení, že ceny sa pod?a o?akávania už stabilizujú a prílišné zásahy by trh iba zbyto?ne mýlili. Okrem toho by prípadné plošné opatrenia boli ?alším nákladným zásahom do štátneho rozpo?tu,“ uviedol Ko?iš s tým, že k?ú?ová je pri akejko?vek ?alšej pomoci adresnos?.
Ko?iš upozornil aj na to, že chudoba a bohatstvo bývajú medzigenera?ne dedi?né. Do ?oraz vä?šej pozornosti sa dostávajú aj rozdielne environmentálne vplyvy spotreby vysoko- a nízkopríjmových ?udí. Pod?a štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (EIA) vyprodukujú ?udia s najvyšším príjmovým decilom (horných 10 %) 48 % emisií oxidu uhli?itého (CO2).
„Ešte zaujímavejší je bližší poh?ad na horných 10 %, pretože ako odhaduje Štokholmský environmentálny inštitút, najbohatších 0,1 % svetovej populácie vypúš?a desa?krát viac emisií CO2 ako zvyšok najbohatších 10 %, ?ím prekra?uje celkovú stopu 200 ton CO2 na obyvate?a ro?ne,“ priblížil Ko?iš.
Od roku 2020 tiež vo svete zvýšilo pod?a najnovšej správy inštitútu OXAM International o nerovnosti pä? najbohatších ?udí svoj majetok o 114 % na úrove? takmer 870 miliárd dolárov. Do desiatich rokov by sa mohol objavi? aj prvý bilionár, no celkom porazi? chudobu bude trva? pravdepodobne ešte 229 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
