TAK TAKTO SOM SI SVOJ ŽIVOT NA DÔCHODKU NEPREDSTAVOVAL
Pravdepodobne nielen ja, bude nás v tomto štáte určite viac. Namiesto užívania „nebotyčne vysokej penzie“ v mesačnej výške 670 eur a 30 centov, o čom som už v minulosti s úprimnosťou sebe vlastnou napísal, a napíšem aj viac, a mičurinského hrabania sa v burine zeleninových záhonov a ovocných kríkov, bezstarostného počúvania ako rastie tráva v záhrade a zberu dubákov v okolitých ihličnatých lesoch, som znovu v permanentnej akcii ako každodenný politický komentátor. Presne tak, ako pred tridsiatimi-piatimi rokmi – v úlohe obrancu zdravého sedliackeho rozumu v aktívnom súboji so silami, ktoré samostatné a zvrchované Slovensko za nič na svete nechceli. Ale ak už im ho Mečiar bez ich pričinenia a proti ich vôli vybojoval ako na striebornom podnose, tak ho teraz chcú schmatnúť do svojich papŕč a riadiť tento malý štát podľa neoliberálnych predstáv.
Napríklad taký predseda PS Michal Šimečka – narodený v Orwellovskom roku 1984 – pobehoval uprostred deväťdesiatych rokov po dvore ako bezstarostný desaťročný capart, a ako vidieť na starých videách, vítal vo dverách otcove slniečkárske čechoslovakistické návštevy, ktoré mali rovnaký dubiózny vzťah k Slovensku, Slovákom a slovenčine, ako jeho tata. Teraz chce toto progresívne „chlapča“, ktoré známy politológ a historik Edo Chmelár trefne nazval Kissingerom z Trnávky, vystrnadiť so svojou partiou, v ktorej ani pri najlepšej vôli nerozoznáš jedného od druhého a jednu od druhej, ľudí ako je Robert Fico, ktorý sa v roku 1992 nebál hlasovať za prijatie Ústavy Slovenskej republiky, alebo Andreja Danka zo SNS. Nie, v žiadnom prípade! Ako naši priatelia Američania vravievajú „no way“, aj keď som nikdy netvrdil, že by bol predseda Smeru ako líder a štátnik bezchybný a dokonalý, lebo dokonalý nie je nik, rovnako ako nie je dokonalý ani hašterivý a ješitný Danko, ale toto si žiada, ba priam vynucuje, nechať voňavú záhradu záhradou, však sa o ňu postarajú blahodarné dažde, a komentovať politické dianie tak, ako každodenný život na rozháranom Slovensku leží a beží.
Nakukol som včera večer do čerstvej správy Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku v angličtine za rok 2024, ktorá vyzerá podozrivo na nerozoznanie akoby to bol pamflet, napísaný niekde u Štefunku, Valáška, alebo Kolíkovej. Uvažujem, že hoci nie som právnik a viem, že my na také veci máme odborne dobre vybavené Suskove ministerstvo spravodlivosti, či na to nezareagujem tiež. Tak, ako som zareagoval už niekoľko razy – prvýkrát v roku 2000 v mojej vlastnej kontra správe „Slovensko – demokracia s ručením obmedzeným“, neskôr v roku 2012 vo dvoch správach pred voľbami aj po nich, a naposledy koncom roku 2023 na správu EK z dielne neslávne známeho komisára Reyndersa. Máme síce výborne platených europoslancov, ktorí sa chvalabohu nemusia boriť s maličkým dôchodkom vo výške pár stovák a môžu si sadnúť a tiež niečo napísať z vlastnej poslaneckej hlavy, ale som stará škola a viem, že najlepšie je ak človek niečo urobí sám.