TAK, A JE TO! ŠALITROŠ A MIGAĽ VYLÚČENÍ ZO STRANY
Nie som rád ak prichádza na moje varovné slová. Bohužiaľ stáva sa to dosť často a stalo sa to aj teraz. Všetko bolo jasné v momente, keď sa ich nahnevaný Pellegrini verejne na tlačovom brífingu zriekol a odkázal im, na svoj naturel nezvyčajne ostro, aby sa už nikdy nezakrývali jeho menom. Povedal to rázne a nedvojznačne, nenechal nikoho na pochybách ako to myslí. Budú sa teraz motať po parlamente a hlasovať s progresívcami a ostatnou opozičnou háveďou? Budú škodiť vládnej koalícii, vláde a prezidentovi? Čo vlastne teraz zamýšľajú, čo budú robiť? To uvidíme čoskoro. Im vlastne teraz ani nič iné nezostáva. Dve tragické postavičky…. nechcel by som byť v ich koži, lebo to je presne to, čo urobil Judáš a potom to neuniesol. Lenže nám sa to stať nemôže, lebo máme chrbtovú kosť, takže sa v ich koži ocitnúť nemôžeme. Ak by sa natáčal nový historický film, rolu Judáša by vynikajúco obsadil Migaľ….. len si pozrite jeho tvár, vypočujte si jeho trasľavý hlas a všimnite si, ako vždy uhýbal očami….
Peter Pellegrini má teraz v paláci o čom rozmýšľať, a všetci, ktorí sa existenčne prilepili k jeho prezidentskej strane, tiež. No a my ostatní, ako som tu nedávno napísal, môžeme bohužiaľ s povzdychom vysloviť iba to staré známe: „Nehovoril som vám…?“ Dúfajme len, v našom vlastnom záujme, hoci s tým nemáme nič spoločné, že napriek všetkému sa v Pellegriniho odštiepeneckej strane predsa len nájde dosť charakterných ľudí, ktorí tú stranu ako tak podržia aspoň do volieb. Čo s tou stranou bude potom, to si momentálne netrúfam hádať. Ja som ju nevolil, to nech si rieši Eštok s prezidentom. Len, aby to tými dvomi vylúčenými zradcami neskončilo, lebo ďalším potenciálnym Hlasáckym brutusom dýcha na chrbát sto tisíc pomätených protestujúcich na námestiach, a čo sa v ich kotrbách teraz preháňa, to neviem, a vlastne ani vedieť nechcem.
Mrzí ma len, že som na večernej tlačovke k hekerskému útoku na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu videl evidentne strhaného premiéra Roberta Fica. Je toho už priveľa a ja len dúfam, že to predseda vlády napriek všetkému vydrží, lebo v našom opatrníckom národne sa sotva nazbiera 100 000 odvážnych ľudí, ktorí by zaplnili námestie na podporu jeho vlády. Budeme sa len prizerať a čakať, kam to až dospeje a ako to skončí….?.
Zásadná chyba sa stala deň po atentáte 16. mája 2024, že tu nebol okamžite vyhlásený výnimočný stav. To malo byť za daných okolností samozrejmosťou, ale nestalo sa tak. Od toho sa malo všetko odvíjať, lenže my dobráci sme nechceli byť ako oni. Kto si dnes už na ten atentát vôbec spomenie? Médiá ako by teraz dokonca stáli na Cintulovej strane…..a priateľsky mu prajú „spravodlivý proces“. Najradšej by ho asi z väzby vyniesli na pleciach ako hrdinu a usadili v čestnej lóži DPOH hneď vedľa Čurillovcov.
Čo bude ďalej? Preberie sa z driemot mlčiaca väčšina? Veď v hlasovaní divákov v Královej relácii na TA3 stále vyhráva na body vládna koalícia – je to v istom zmysle vlastne permanentný prieskum verejnej mienky a voličských preferencií, takže je nás zrejme stále viac, len nie sme tak hlasní, ako opozičné davy. Režisér, scenárista a dramaturg Pavol Demeš dnes večer jasá a zadúša sa vo vytržení nadšením. To by nás malo dostatočne varovať, že tu naozaj čoskoro dôjde k puču. Je to len otázka času, lebo sa tu rozbieha niečo, čo bude ťažké zvrátiť….. a znovu môže platiť onen starý text našej hymny Nad Tatrou sa blýska s nepochopiteľnými slovami „zastavme sa bratia“, namiesto zastavme ich bratia…..