Dokumentuje, že Hana Gregorová patrila medzi prvé slovenské feministky. „Bola azda najvidite?nejšia a najodvážnejšia, aj túto jej ?as? osobnosti na výstave reflektujeme, ale s tým, že nechceme upadnú? do stereotypu a ukazova? ju iba ako sufražetku na barikáde. Práve naopak, Hana bola ve?mi kultivovaný typ bojovní?ky za práva žien, bola ve?mi ženská a elegantná, rada sa krásne obliekala,“ uviedol pre TASR ?len kurátorského tímu výstavy Daniel Hupko.
Gregorová si pod?a jeho slov ve?mi zakladala na tom, že je spisovate?ka. „Od mladosti to bola dôležitá sú?as? jej identity. V jednom zo svojich listov napísala, že Tajovského si berie preto, lebo sa teší, že je spisovate?om a že v jeho dome bude môc? ?íta? a venova? sa knihám,“ dodáva k autorke, ktorá napísala množstvo zásadných diel v období prvej ?eskoslovenskej republiky. Priekopní?ka feminizmu a významná organizátorka ženského hnutia je autorkou kulturologického diela Slovenka pri krbe a knihe (1929), v ktorom odvážne vyzdvihla podce?ovaný prínos žien k rozvoju slovenskej kultúry.
Výstava prezentuje originálne vydania Gregorovej krátkych próz, románov i literatúru pre deti ?i cestopisné ?rty. „Chceme ju pripomenú? ako ve?mi plodnú autorku, ktorá aj vo svojich literárnych dielach akcentovala sociálne témy, ženskú emancipáciu, rodinný život,“ ozrejmil Hupko.
?as? výstavného projektu predstavuje aj autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského. Pod?a Hupka bolo MMB prvou pamä?ovou inštitúciou, ktorej Dagmar Prášilová Gregorová, jediná dcéra Hany a J. G. Tajovského, darovala predmety po svojich rodi?och, viažuce sa k ich pobytu v Bratislave. „Tie sa stali základom novozaloženej zbierky Literárny fond a zárove? je tento korpus, ktorý predstavuje naše múzejné ‚rodinné striebro‘, aj jadrom výstavy Hana,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
