„V prípade, že prokurátor nedá zamestnancovi ochranu, tak ten má možnosť opravného prostriedku. Môže požiadať, aby bolo nedanie ochrany preskúmané nadriadeným prokurátorom alebo prokuratúrou. Je tu teda opravný prostriedok. Ak pochybil prvostupňový prokurátor pri rozhodovaní o vzatí do ochrany, môže to napraviť nadriadený orgán. (…) V zákone však nemáme, aby nadriadený prokurátor mohol preskúmavať na podnet a na opravný prostriedok, ktorý má zamestnávateľ, celé rozhodnutie. O to sa tu usilujeme, aby sme zrovnoprávnili v tomto istým spôsobom postavenie zamestnanca a zamestnávateľa,“ skonštatoval.
V tejto súvislosti Gašpar namietal trvanie ochrany v prípade vyšetrovateľov známych ako čurillovci. Hovoril o tom, že novela z roku 2023, keď bola vo vláde súčasná opozícia, bola účelová. Kritizoval tiež, že súčasná šéfka ÚOO Zuzana Dlugošová neupozorňovala na to, že súčasná legislatíva je zlá. Myslí si, že treba vymeniť aj vedenie úradu. Kritizoval aj diskusiu v parlamente k danému návrhu. Hovoril, že opozícia sa často väčšinu času nevenuje tomu, či treba úradu upraviť kompetencie, ale politickým traktátom.
V parlamente sa aktuálne v prvom čítaní rokuje o vládnom návrhu na transformáciu ÚOO na iný úrad. Preberá sa v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Návrh hovorí o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má od rezortu spravodlivosti prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov a zároveň nahradiť doterajší ÚOO. Zaviesť sa má aj mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Opozícia návrh kritizuje. Predpokladá, že v jeho dôsledku dôjde k zníženiu ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti aj obetí trestných činov. Poukazuje na možný rozpor s európskym právom a nesúlad s Ústavou SR.
Zdroj feed teraz.sk
