Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že Szijjártó je jediným vysokým predstavite?om zo štátov EÚ, ktorý navštívil Minsk, odkedy bieloruský režim v roku 2020 brutálne zasiahol proti disentu a v roku 2022 umožnil ruskej armády využi? bieloruské územie pri útoku na Ukrajinu.
Budapeš? si zachovala vz?ahy s Ruskom napriek vojne rozpútanej vo?i Ukrajine a komunikuje aj s inými štátmi, ktoré majú so Západom napäté vz?ahy, podotkla AFP.
Szijjártó sa v Minsku zú?ast?uje na bezpe?nostnom fóre, na ktorom vystúpil aj Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.
Vo svojom prejave prednesenom po rusky Szijjártó povedal, že Západ sa snaží vytvori? „názorovú hegemóniu„, ale že by namiesto toho mal rokova? s Minskom a Moskvou.
Budapeš? pod?a Szijjártóa vníma kriticky sankcie uvalené na Moskvu a Minsk. Tvrdil tiež, že európska ekonomika trpí sankciami viac ako krajiny, na ktoré boli tieto reštrikcie uvalené. Upozornil aj, že je ve?a spôsobov a mnoho ?udí ochotných a schopných sankcie obchádza?.
„My, Ma?ari, prichádzame k záveru, že ak sankcie nefungujú, nemá zmysel sa nimi zaobera?, nemá zmysel ich uva?ova?. Naši kolegovia v Európe hovoria, že ak sankcie nefungujú, musíme ich sprísni?. Myslím si, že je to nerozumné rozhodnutie,“ vyhlásil šéf ma?arskej diplomacie.
„Domnievame sa, že je potrebné odstráni? prekážky a zabezpe?i? slobodu fungovania globálnej ekonomiky,“ dodal ma?arský minister, ktorý Bielorusko navštívil už nieko?kokrát.
Táto jeho cesta do Minska sa uskuto?nila dva dni po návšteve ma?arského premiéra Viktora Orbána v Tbilisi, ktorá bola interpretovaná ako prejav podpory Rusku naklonenej vládnej strane Gruzínsky sen, vyhlásenej za ví?aza opozíciou spochybnených sobot?ajších parlamentných volieb.
Ako informovala bieloruská agentúra BelTA, Szijjártó sa v Minsku po?akoval za zabezpe?enie spo?ahlivých tranzitných dodávok ropy ropovodom Družba.
Na žiados? novinárov sa Szijjártó vyjadril aj k nedávnym správam, že Ukrajina sa chystá zastavi? tranzitné dodávky ruského plynu cez svoje územie.
Uviedol, že „vôbec nezáleží na tom, ?i sa v budúcnosti bude ruský plyn dodáva? tranzitom cez Ukrajinu„, pretože pred nieko?kými rokmi bol vybudovaný plynovod Turecký prúd (Turkish Stream). V tomto roku sa ceze? do Ma?arska dostalo 6,2 miliardy kubických metrov zemného plynu, spresnil ma?arský šéf diplomacie.
Plynovod Turecký prúd, ktorý vedie cez Bulharsko, prepravuje ruský plyn do Srbska, Ma?arska a Rakúska. Turecký prúd bude od roku 2025 jediným plynovodom prepravujúcim ruský plyn do EÚ, ke?že sa zastaví jeho preprava cez Ukrajinu, informoval web euractiv.com.
Zdroj feed teraz.sk