Od decembra 2024, ke? bol zosadený dlhoro?ný prezident Bašár Asad, Sýria zažila nieko?ko v?n sektárskeho násilia. Jeho ter?om sú aj alaviti – príslušníci náboženskej skupiny, ktorá patrí do šiitskej vetvy islamu a ku ktorej sa hlási aj Asad.
Zástupca drúzskej komunity z oblasti Damasku pre agentúru DPA v súvislosti s tým povedal, že osoby spojené s bývalým režimom sa zrejme pokúšajú vyvola? napätie s menšinovými komunitami s cie?om destabilizova? krajinu.
Pod?a sýrskej vlády boli násilnosti vo?i alavitskej komunite vyvolané útokom na manželský pár v meste Homs. Táto vražda vyvolala odvetu príslušníkov ich beduínskeho kme?a Baní Chálid, ktorí v Homse zaúto?ili na prevažne alavitské štvrte: napádali ?udí, rabovali obchody a zapa?ovali autá.
Na protest proti vlne násilností sa v utorok v nieko?kých sýrskych mestách konali zhromaždenia, ktorých ú?astníci žiadali decentralizovaný politický systém v Sýrii a prepustenie mužov, ktorých úrady – pod?a nich nespravodlivo – zadržiavajú.
V meste Lázikíja sa však konalo aj zhromaždenie podporovate?ov sú?asnej prechodnej vlády, ktorí za?ali na alavitov kri?a? urážky. Polícia zhromaždených rozohnala stre?bou do vzduchu. Pod?a o?itých svedkov bolo nieko?ko ?udí zranených. Úrady však o zranených a prípadných obetiach neinformovali.
K sektárskemu násiliu v Sýrii dochádza aj napriek s?ubom do?asného prezidenta Ahmada Šaru, že nová vláda menšiny ochráni.
K najzávažnejším násilnostiam došlo v marci v pobrežných provinciách. Po útoku militantov verných zosadenému Asadovi na bezpe?nostné zložky novej vlády bolo zmasakrovaných viac ako 1400 alavitov.
Zdroj feed teraz.sk
