Od decembra 2024, keď bol zosadený dlhoročný prezident Bašár Asad, Sýria zažila niekoľko vĺn sektárskeho násilia. Jeho terčom sú aj alaviti – príslušníci náboženskej skupiny, ktorá patrí do šiitskej vetvy islamu a ku ktorej sa hlási aj Asad.
Zástupca drúzskej komunity z oblasti Damasku pre agentúru DPA v súvislosti s tým povedal, že osoby spojené s bývalým režimom sa zrejme pokúšajú vyvolať napätie s menšinovými komunitami s cieľom destabilizovať krajinu.
Podľa sýrskej vlády boli násilnosti voči alavitskej komunite vyvolané útokom na manželský pár v meste Homs. Táto vražda vyvolala odvetu príslušníkov ich beduínskeho kmeňa Baní Chálid, ktorí v Homse zaútočili na prevažne alavitské štvrte: napádali ľudí, rabovali obchody a zapaľovali autá.
Na protest proti vlne násilností sa v utorok v niekoľkých sýrskych mestách konali zhromaždenia, ktorých účastníci žiadali decentralizovaný politický systém v Sýrii a prepustenie mužov, ktorých úrady – podľa nich nespravodlivo – zadržiavajú.
V meste Lázikíja sa však konalo aj zhromaždenie podporovateľov súčasnej prechodnej vlády, ktorí začali na alavitov kričať urážky. Polícia zhromaždených rozohnala streľbou do vzduchu. Podľa očitých svedkov bolo niekoľko ľudí zranených. Úrady však o zranených a prípadných obetiach neinformovali.
K sektárskemu násiliu v Sýrii dochádza aj napriek sľubom dočasného prezidenta Ahmada Šaru, že nová vláda menšiny ochráni.
K najzávažnejším násilnostiam došlo v marci v pobrežných provinciách. Po útoku militantov verných zosadenému Asadovi na bezpečnostné zložky novej vlády bolo zmasakrovaných viac ako 1400 alavitov.
Zdroj feed teraz.sk
