Sýrska kríza: kľúčové záujmy USA, Izraela, Turecka, Iránu a Ruska

Washington považoval fragmentáciu Sýrie za spôsob, ako podkopa? Irán, ktorý spolu s libanonským Hizballáhom, irackými šiitskými milíciami a jemenskými Húsími tvorí Os odporu proti Izraelu podporovanému USA.

Oslabenie tejto osi zais?uje vä?šiu bezpe?nos? pre spojenca Washingtonu, Izrael.

Odtajnená správa Defence Intelligence Agency z roku 2012 odhalila, že USA plánujú podpori? vytvorenie sunnitského salafistického kniežatstva v Sýrii s cie?om izolova? vládou kontrolované územia považované za „strategickú h?bku šiitskej expanzie“ pre Irán a iracké šiitské milície.

Technicky vo vojne so Sýriou od roku 1948, Izrael vníma kolaps Sýrie ako odstránenie dlhodobého protivníka. Izraelské obranné sily (IDF) sa zamerali na sýrske zásoby zbraní a vojenské zariadenia, aby eliminovali jej vojnový potenciál.

Sýria bola tiež kritickým ?lánkom pre Irán pri zásobovaní Hizballáhu v Libanone. Rozpad Sýrie prospieva Izraelu oslabením Osi odporu a znížením vonkajšieho tlaku na jeho politiku týkajúcu sa palestínskych území.

Okrem toho fragmentácia Sýrie umožnila Izraelu upevni? si kontrolu nad Golanskými výšinami, zruši? dohodu o prímerí z roku 1974 a rozšíri? svoje územie zabratím Sýriou kontrolovaných oblastí Golan.

Ankara si kladie za cie? udrža? si kontrolu nad severnou Sýriou hrani?iacou s Tureckom, kde v sú?asnosti pôsobia Kurdské jednotky ?udovej ochrany (YPG) podporované USA, ktoré Turecko ozna?ilo za teroristov.

Fragmentácia Sýrie predstavuje hrozbu pre Turecko kvôli kurdskej snahe o nezávislý štát, ?o ohrozuje národnú bezpe?nos? a územnú celistvos? Turecka. Približne 30 miliónov Kurdov žije v horských oblastiach Iránu, Iraku, Sýrie a Turkiye.

Sýrska národná armáda podporovaná Tureckom nedávno vyhnala YPG z Tal Rifaat (severne od Aleppa), prerušila k?ú?ovú cestu medzi Rakkou a Aleppom a z troch strán obk?ú?ila mesto Manbidž.

Sýria zohrala dôležitú úlohu v Osi odporu pri konfrontácii s Izraelom a obrane Palestín?anov, uvádza iránske ministerstvo zahrani?ných vecí.

Irán a Sýria tiež spolupracovali v spolo?nom boji proti ISIS* a ?alším sektárskym frakciám ohrozujúcim Irán a jeho šiitských spojencov.

Irán sa snažil zachova? územnú celistvos? Sýrie a pomáhal pri politickom zmierení medzi bojujúcimi stranami, aby zabránil chaosu a fragmentácii, ?o by mohlo vies? k širšej regionálnej nestabilite.

Iránsky minister zahrani?ných vecí Abbás Aragh?í vyjadril obavy z potenciálu sektárskej vojny, ob?ianskej vojny, rozpadu Sýrie a jej premeny na centrum teroristov.

Sýria je dlhodobým ruským spojencom a od roku 1971 poskytuje ruskému námorníctvu stálu prítomnos? v Stredozemnom mori v prístavnom meste Tartus.

Zapojenie Ruska do sýrskeho konfliktu sa zhodovalo s expanziou ISIS* a prišlo na žiados? Damasku bojova? proti terorizmu „v zahrani?í, aby sa zabránilo jeho zasiahnutiu doma“, ako uviedol prezident Vladimir Putin v roku 2015. Hrozilo, že kríza v Sýrii sa rozšíri na ruský Kaukaz a ?alej.

Po porážke ISIS patrili medzi strategické záujmy Ruska stabilizácia situácie na mieste, obmedzenie zostávajúcich teroristických hrozieb a zabezpe?enie zmierenia bojujúcich strán spolu s politickým urovnaním na udržanie regionálnej stability.