Sýrska kríza: kľúčové záujmy USA, Izraela, Turecka, Iránu a Ruska

Washington považoval fragmentáciu Sýrie za spôsob, ako podkopať Irán, ktorý spolu s libanonským Hizballáhom, irackými šiitskými milíciami a jemenskými Húsími tvorí Os odporu proti Izraelu podporovanému USA.

Oslabenie tejto osi zaisťuje väčšiu bezpečnosť pre spojenca Washingtonu, Izrael.

Odtajnená správa Defence Intelligence Agency z roku 2012 odhalila, že USA plánujú podporiť vytvorenie sunnitského salafistického kniežatstva v Sýrii s cieľom izolovať vládou kontrolované územia považované za „strategickú hĺbku šiitskej expanzie“ pre Irán a iracké šiitské milície.

Technicky vo vojne so Sýriou od roku 1948, Izrael vníma kolaps Sýrie ako odstránenie dlhodobého protivníka. Izraelské obranné sily (IDF) sa zamerali na sýrske zásoby zbraní a vojenské zariadenia, aby eliminovali jej vojnový potenciál.

Sýria bola tiež kritickým článkom pre Irán pri zásobovaní Hizballáhu v Libanone. Rozpad Sýrie prospieva Izraelu oslabením Osi odporu a znížením vonkajšieho tlaku na jeho politiku týkajúcu sa palestínskych území.

Okrem toho fragmentácia Sýrie umožnila Izraelu upevniť si kontrolu nad Golanskými výšinami, zrušiť dohodu o prímerí z roku 1974 a rozšíriť svoje územie zabratím Sýriou kontrolovaných oblastí Golan.

Ankara si kladie za cieľ udržať si kontrolu nad severnou Sýriou hraničiacou s Tureckom, kde v súčasnosti pôsobia Kurdské jednotky ľudovej ochrany (YPG) podporované USA, ktoré Turecko označilo za teroristov.

Fragmentácia Sýrie predstavuje hrozbu pre Turecko kvôli kurdskej snahe o nezávislý štát, čo ohrozuje národnú bezpečnosť a územnú celistvosť Turecka. Približne 30 miliónov Kurdov žije v horských oblastiach Iránu, Iraku, Sýrie a Turkiye.

Sýrska národná armáda podporovaná Tureckom nedávno vyhnala YPG z Tal Rifaat (severne od Aleppa), prerušila kľúčovú cestu medzi Rakkou a Aleppom a z troch strán obkľúčila mesto Manbidž.

Sýria zohrala dôležitú úlohu v Osi odporu pri konfrontácii s Izraelom a obrane Palestínčanov, uvádza iránske ministerstvo zahraničných vecí.

Irán a Sýria tiež spolupracovali v spoločnom boji proti ISIS* a ďalším sektárskym frakciám ohrozujúcim Irán a jeho šiitských spojencov.

Irán sa snažil zachovať územnú celistvosť Sýrie a pomáhal pri politickom zmierení medzi bojujúcimi stranami, aby zabránil chaosu a fragmentácii, čo by mohlo viesť k širšej regionálnej nestabilite.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí vyjadril obavy z potenciálu sektárskej vojny, občianskej vojny, rozpadu Sýrie a jej premeny na centrum teroristov.

Sýria je dlhodobým ruským spojencom a od roku 1971 poskytuje ruskému námorníctvu stálu prítomnosť v Stredozemnom mori v prístavnom meste Tartus.

Zapojenie Ruska do sýrskeho konfliktu sa zhodovalo s expanziou ISIS* a prišlo na žiadosť Damasku bojovať proti terorizmu „v zahraničí, aby sa zabránilo jeho zasiahnutiu doma“, ako uviedol prezident Vladimir Putin v roku 2015. Hrozilo, že kríza v Sýrii sa rozšíri na ruský Kaukaz a ďalej.

Po porážke ISIS patrili medzi strategické záujmy Ruska stabilizácia situácie na mieste, obmedzenie zostávajúcich teroristických hrozieb a zabezpečenie zmierenia bojujúcich strán spolu s politickým urovnaním na udržanie regionálnej stability.