Proces sťahovania ťažkých zbraní sa začal približne pred dvoma mesiacmi, krátko po sérii sektárskeho násilia v provincii Suwajdá, kde žije väčšinou drúzska komunita.
Izrael, kde tiež žijú príslušníci drúzskej menšiny, počas týchto násilností ostreľoval vybrané ciele v Sýrii, pričom tvrdil, že takto chráni tamojších drúzov a zároveň presadzuje svoje požiadavky na demilitarizáciu južnej Sýrie.
Sýrsky prezident Ahmad Šara minulý týždeň informoval, že Sýria rokuje s Izraelom o bezpečnostnej dohode, ktorá by umožnila izraelským jednotkám opustiť oblasti obsadené po zvrhnutí dlhoročného sýrskeho vodcu Bašára Asada.
Ako je známe, po tom, čo islamistami vedené sily 8. decembra 2024 zvrhli Asadov režim, Izrael nasadil svoje jednotky do pásma monitorovaného OSN na Golanských výšinách, ktoré od arabsko-izraelskej vojny v roku 1973 oddeľuje izraelské a sýrske jednotky. Izrael odvtedy zároveň podnikol stovky leteckých útokov na ciele v Sýrii vrátane prienikov hlbšie na juh krajiny.
Izrael so Sýriou nemajú uzavreté diplomatické vzťahy a od roku 1948 sú formálne vo vojnovom stave. Sýrske médiá však v auguste informovali, že sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání sa v Paríži stretol s izraelským ministrom pre strategické záležitosti Ronom Dermerom, aby rokovali o deeskalácii a situácii v Suwajde. Ďalšie stretnutie sýrskej a izraelskej delegácie by sa malo uskutočniť v piatok v azerbajdžanskej metropole Baku.
Po arabsky hovoriaci drúzovia sú etnicko-náboženskou skupinou, ktorá sa začiatkom 11. storočia oddelila od ismailitskej vetvy šiitského islamu. Za moslimov sa však nepovažujú. Žijú na juhu Sýrie, ale aj v Izraelom okupovaných Golanských výšinách, Izraeli a Libanone.
Zdroj feed teraz.sk