Svojrázny frontman v teplákoch Marián Kochanský by mal 70 rokov

Bratislava 4. júna (TASR) – Na centrálnom trhovisku, Zita Obezita, Učiteľka chémie, My nie sme Taliani, Povolíme skrutku, Pridružená výroba, Schöne Náci, Grenadír marš, Že mi je ľúto, alebo Každý deň budú vraj Vianoce. To sú hity spojené s bratislavskou pop-folkovou skupinou Lojzo a najmä s jej nezameniteľným spevákom, skladateľom, textárom a hráčom na akordeón Mariánom Kochanským. Fanúšikovia formácie si v stredu 4. júna pripomenú 70 rokov od narodenia tohto originálneho frontmana.

Kochanský bol jedným zo zakladajúcich členov skupiny Lojzo. Vznikla v roku 1982 z podnetu nadšencov, ktorí chceli hrať jednoduchú, nenáročnú hudbu, zachytávajúcu typickú bratislavskú atmosféru. Skupina hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely.

K jednoduchým rytmom, ako je tango, polka či valčík, skupina postupne pridávala aj modernejšie rytmy a formy. Humorné texty, obsahujúce satiru a recesiu, dopĺňala skupina autoštylizáciou v teplákovo-baretkovom „kroji“. Množstvo piesni o Bratislave a jej špecifických miestach propagovalo mesto, ale aj krajinu po celom svete vrátane Vietnamu či Austrálie.

Marián Kochanský sa narodil 4. júna 1955 v Partizánskom, ale väčšiu časť života prežil v Bratislave, kde vyštudoval na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) a získal titul inžiniera. Po štúdiách pracoval v podniku Zdroj, bol vedúcim domova dôchodcov a organizačným pracovníkom kultúrnych zariadení.

Svojím úsmevom a vždy pozitívne naladený prinášal dobrú náladu fanúšikom na koncertoch, ale aj v rozhlasových programoch, televíznych reláciách alebo na kultúrno-spoločenských podujatiach. Jeho štýl hudby poznal každý už podľa prvých tónov; nedal sa zameniť, nedal sa k ničomu a k nikomu prirovnať.

Skupina Lojzo tri roky po svojom vzniku vydala debutový album Lojzo (1985). V 80-tych rokoch vydala ďalšie dve úspešné platne – My nič, my muzikanti (1987) a Ticho po plešine (1989). V nasledujúcom desaťročí pridala do svojej diskografie albumy Lojzo IV. (1991) a Laz Vegas (1996), posledný s Kochanským. V roku 1998 mala skupina na TV Markíza vlastný hudobno-slovný seriál Lojzovanie.

Skupina príležitostne spolupracovala aj s inými interpretmi. S formáciu Elán vydala mimoalbumový singel Že mi je ľúto (1986), ktorý sa stal najúspešnejšou piesňou skupiny Lojzo v bývalej ČSSR. Sviatočné dueto Každý deň budú vraj Vianoce (1991) naspieval Kochanský s Miroslavom Žbirkom. Pre skupinu netradičnú pieseň Mamin hlas (1996) kompletne naspieval tenorista Peter Dvorský.

Mariána Kochanského dlhší čas sužovali zdravotné problémy. Nasvedčovalo tomu aj to, že výrazne schudol a kapela odmietala ponuky na vystúpenia. Hudobník napokon podľahol rakovine žalúdka 28. apríla 2006 v Bratislave vo veku 50 rokov. So skupinou Lojzo odohral svoj posledný koncert 14. februára toho roku na Hlavnom námestí v Bratislave. Zanechal po sebe manželku a tri deti.

„Bol veselá a silná osobnosť, šíriaca okolo seba nákazlivý smiech a radosť. Žil plnými dúškami, vychutnával si život do poslednej kvapky a dokázal strhnúť k tomu aj všetkých okolo seba,“ zaspomínal si na muzikanta a dlhoročného kamaráta zakladajúci člen skupiny Lojzo Jozef Ciller.

Zostávajúci spoluhráči sa rozhodli činnosť skupiny zachovať. Skupina po rokoch vydala i nový album Lojzo 2010 (2010). Medzičasom vznikla aj „nástupnícka“ folk-rocková formácia Kochanski, ktorú vedie Marek Kochanský, syn zosnulého Mariána. Hoci má kapela vlastnú tvorbu, ide v podstate o revivalový projekt.