Halloween zárove? otvára trojdnie, ktoré pokra?uje Sviatkom všetkých svätých (1. novembra) a kon?í sa Pamiatkou zosnulých (2. novembra), na Slovensku z?udovel výraz „Duši?ky“. Anglický názov pochádza z konca 18. storo?ia a vznikol skrátením slovného spojenia „All Hallow´s Eve“, teda „predve?er všetkých svätých“. Masové rozšírenie v USA nastalo až po prílive množstva írskych a škótskych imigrantov. Priniesli si so sebou mnohé zvyky, napríklad vyrezávanie tekvíc ?i vystrájanie pestiev a žartíkov. Na Slovensko sa dostal po roku 1989 a dovtedy málo známy sviatok sa za?al postupne udomác?ova?.
Hoci má Halloween náboženské korene, už na konci stredoveku sa prelínali jeho spirituálnej i svetské prvky. Reformácia v protestantských krajinách postupne potla?ila jeho cirkevný charakter, v koloniálnej Amerike boli oslavy Halloweenu spo?iatku zakázané, no po príchode pris?ahovalcov sa v USA udomácnil a v 20. storo?í sa stal jedným z najrozšírenejších sviatkov, obzvláš? medzi de?mi.
Jeho moderná podoba sa z USA rozšírila do sveta s rozmachom filmového a zábavného priemyslu. Preto aj dnešné kostýmy zah??ajú nielen strašidelné postavy, ale aj superhrdinov, filmové hviezdy ?i iné populárne postavy. Sú?as?ou symboliky Halloweenu sú aj bytosti ako duchovia, ?arodejnice ?i upíri.
Tradi?ná halloweenská koleda „trick or treat!“, ktorou deti obchádzajú susedov, spo?íva v ultimáte – bu? dostanú ?osi sladké, alebo vyvedú dáku neplechu. V susednom Rakúsku možno 31. októbra za tmy na vidieku, ?asto po domoch celej obce, pozorova? ?aženia skupín detí i „výrastkov“ v rôznych kostýmoch. Po žiadosti „Süßes oder Saures!“ obvykle nasleduje viac ?i menej štedré „sladké“. Domácnosti sú na to nachystané a ktoré nechcú spolupracova?, tie zatiahnu rolety a na zvonenie nereagujú, takže nikto sa nemusí tvári? „kyslo“.
Tieto zvyky sa vyvinuli z britskej tradície žobrania o tzv. „soul cakes“ – kolá?iky, ktoré sa dávali chudobným a de?om výmenou za modlitby za duše zosnulých. Ke? sa sviatok postupne odcudzil cirkevnej praxi, modlitby nahradili žarty, piesne a hry. Predchodcom trick or treat bol írsky zvyk mumming, ke? sa ?udia prezliekali za duchov, chodili po domoch a za jedlo ?i nápoj predvádzali žartovné scénky.
Boli však aj ?asy, ke? nevinné „vyhrážky“ ústili do zloby. Koledníci s frázou „trick or treat“ s ob?ubou „lakomcov“ trestali. Neškodné žartíky sa najmä v mestách ?astokrát zvrhávali a v niektorých prípadoch prerastali do vandalizmu a ni?enia verejného majetku. Deti a mladí zakladali ohne, rozbíjali okná, potkýnali okoloidúcich alebo ich posýpali múkou ?i popolom.
Zvyk vyrezávania tekvíc pochádza od írskych pris?ahovalcov. Dužinaté „lampáše“ zvané „jack-o ‚-lantern“ sú staré nieko?ko storo?í. Názov jedna z legiend odvodzuje od opilca a švindliara zvaného Lakomec Jack. Ten sa dal na „biznis“ s diablom a dostal od neho žeravý uhlík, aby mu svietil na cestu, ke? sa bude ve?ne túla? svetom. Vyrezané tekvice mali Jackovi tiež pomôc? chráni? obyvate?ov pred zlými duchmi. Zámerné sfúknutie svie?ky v takomto lampáši údajne prinášalo neš?astie.
Ob?uba Halloweenu sa v sú?asnosti opiera najmä o globálnu popkultúru a komerciu. Svetoznámy je filmový Halloween pod taktovkou majstra hrôzy, Johna Carpentera. Americký režisér si k snímke z roku 1978 robil sám aj strašidelnú hudbu. Viacerí muzikanti siahajú neustále po tejto téme, vznikli hodnotné piesne s týmto názvom, napríklad od kapely Japan. Tematiku Halloweenu prezentuje aj Thriller Michaela Jacksona so slávnym „záhrobným“ videoklipom.
Zdroje: www.britannica.com, www.timeanddate.com, www.zdfheute.de
Zdroj feed teraz.sk
