Cie?om kampane je poukáza? na nerovnováhu medzi hladom v niektorých ?astiach sveta a rastúcou mierou obezity a plytvania potravinami v iných regiónoch. Pod?a FAO jeden z 12 ?udí na svete stále trpí hladom, klimatická zmena, geopolitické konflikty a rast cien potravín problémy neustále prehlbujú. Dosiahnutie potravinovej bezpe?nosti vyžaduje koordinované medzinárodné úsilie a cielené investície na miestnej úrovni. Jednu z hlavných kampaní nesie Svetový de? výživy.
FAO o?akáva kolektívnu ú?as? vo viac ako 150 krajinách sveta. „Kroky, ktoré dnes podnikáme, priamo ovplyvnia budúcnos?. Musíme vyrába? viac s menšími zdrojmi. Pracujme na budúcnosti, ktorá bude spravodlivejšia a udržate?nejšia,“ zdôraznil Qu Dongyu, generálny riadite? FAO.
Len v Európskej únii skon?ia ro?ne desiatky miliónov ton potravín v odpade. Mrhanie dosahuje v globálnom ponímaní gigantické rozmery. Pod?a aktuálnych štatistík OSN vo svete sa približne 13,2 percenta potravín stratí ešte len v procese medzi zberom/odberom a malopredajom. Odhadom až 19 percent z celkovej produkcie skon?í ako odpad v domácnostiach, reštauráciách ?i obchodoch.
Na základe údajov FAO sa po pandémii svetový hlad síce postupne znižuje (z 8,7 % svetovej populácie v roku 2022 na 8,2 % v roku 2024), napriek tomu viac ako štvrtina populácie (takmer 2,3 miliardy ?udí) zažila vlani miernu alebo vážnu potravinovú neistotu. ?o je ešte alarmujúcejšie, len 34 % detí vo veku šes? až 23 mesiacov sp??a minimálne výživové štandardy v oblasti príjmu vitamínov a minerálov. V EÚ pod?a dát Eurostatu ide o približne 42 miliónov ?udí, ktorí si nemôžu dovoli? kvalitné jedlo každý druhý de?.
Potravinovú istotu, resp. bezpe?nos? predstavuje dostatok kvalitných a výživných potravín, aby sa najmä deti a mladí ?udia mohli normálne vyvíja? a vies? zdravý život. Naopak, chronický potravinový nedostatok zdravému a aktívnemu životu bráni. Akútna potravinová neistota predstavuje extrémny stav, ke? nedostatok vhodnej stravy ohrozuje samotné životy.
Rastúca svetová populácia potrebuje viac potravín ako kedyko?vek predtým, no ozbrojené konflikty a inflácia zvyšujú ich ceny. Pod?a agentúry OSN najvä?šie bremeno nesú ekonomiky s nízkymi príjmami. Najviac ohrozené sú suché oblasti Afriky a horské regióny Ázie a Južnej Ameriky. V roku 2024 vzrástol po?et podvyživených v Afrike o viac ako 20 % a v západnej Ázii o 12,7 %.
Zmena klímy už teraz ovplyv?uje zdravie plodín a úrodu – stúpajú teploty, pribúdajú extrémne výkyvy po?asia a menia sa zrážkové vzorce. Produkcia potravín a po?nohospodárska výroba sú priamo ovplyvnené klimatickou zmenou, ktorá môže do roku 2050 zníži? úrodu plodín až o 35 %. Tento pokles by mohol zvýši? podvýživu v ohrozených komunitách zrejme o ?alších 20 %. Situáciu ?alej prehlbujú geopolitické napätie a pretrvávajúca inflácia.
Po?nohospodárstvo zostáva jadrom úsilia o potravinovú bezpe?nos?. Pod?a najnovšej správy OSN o cie?och udržate?ného rozvoja dosiahli verejné výdavky na po?nohospodárstvo v roku 2023 rekordných 700 miliárd dolárov, ?o predstavuje priemerný ro?ný rast o 2 % od roku 2015. V menej rozvinutých krajinách však tvorí tento sektor iba 4 % verejných výdavkov, hoci sa na HDP podie?a približne 18 %. Nápor necíti len po?nohospodárstvo – rybolov a akvakultúra sú ?oraz viac ohrozené klimatickými zmenami, zne?istením a nadmerným lovom.
Zdroje: www.un.org, www.fao.org, www.weforum.org
Zdroj feed teraz.sk
