Svetový deň populácie hovorí o tom čo bráni mladým zakladať si rodiny

New York/Bratislava 10. júla (TASR) – Klimatické zmeny, zhoršovanie životného prostredia, vojnové konflikty, ale aj ekonomické faktory zohrávajú podľa Organizácie Spojených národov (OSN) významnú úlohu pri rozhodovaní mladých ľudí založiť si rodinu. Na prekážky pri zakladaní rodín poukazuje Svetový deň populácie (World Population Day). Jeho základná tohtoročná téma vyzýva na posilnenie postavenia mladých ľudí pri zakladaní rodín, a to takých aké chcú, s takým počtom detí, ako si želajú.

V tomto duchu sa nesie aj posolstvo generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý uviedol: „Postavme sa pri mladých ľuďoch a vybudujme budúcnosť, v ktorej si každý človek bude môcť formovať svoj osud vo svete, ktorý je spravodlivý, mierumilovný a plný nádeje.“

Svetový deň populácie sa pripomína 11. júla a vyhlásil ho v roku 1989 Populačný fond OSN ako spomienku na rok 1987, keď počet obyvateľov na Zemi dosiahol 5 miliárd.

Správa Populačného fondu OSN (UNFPA) poukazuje na to, že mnohí mladí ľudia nemôžu mať toľko detí, koľko by chceli. Z prieskumu UNFPA a YouGov, ktorý sa uskutočnil medzi viac ako 14.000 ľuďmi v 14 krajinách, vyplynulo, že väčšina ľudí chcela viac detí, ale bránili im v tom sociálne, ekonomické, či zdravotné prekážky.

Aj prostredníctvom Svetového dňa populácie OSN vyzýva lídrov v jednotlivých krajinách, aby efektívne reagovali na globálne populačné trendy a uprednostňovali potreby mladých ľudí, ktorí podľa organizácie potrebujú okrem základných služieb aj nádej, stabilitu a možnosť naplánovať si budúcnosť, ktorej súčasťou budú aj deti.

V nedávnej minulosti došlo podľa OSN k obrovským zmenám v miere pôrodnosti a priemernej dĺžke života. Začiatkom 70. rokov 20. storočia mali ženy celosvetovo v priemere 4,5 dieťaťa, do roku 2015 to kleslo pod 2,5 dieťaťa na ženu. Priemerná dĺžka života na celom svete zvýšila zo 64,6 roka na začiatku 90. rokov 20. storočia na 72,6 roka v roku 2019.

Tieto megatrendy majú ďalekosiahle dôsledky. Ovplyvňujú hospodársky rozvoj, zamestnanosť, rozdelenie príjmov, chudobu a sociálnu ochranu. Ovplyvňujú aj úsilie o zabezpečenie univerzálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, bývaniu, hygiene, vode, potravinám a energii.