Na podnet FAO ho v roku 2013 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Svetový de? pôdy sa pripomína od roku 2014. Pôde bol venovaný už aj celý rok – OSN a FAO vyhlásili rok 2015 za Medzinárodný rok pôdy.
Cie?om tohto d?a je upriami? pozornos? na význam pôdy pre ochranu klímy a biodiverzity, ako aj na hrozby, ktoré pre pôdu predstavujú intenzívne využívanie na po?nohospodárske ú?ely, odles?ovanie ?i masívnu výstavbu.
Pôda je základom všetkého života na planéte. Reguluje hospodárenie s vodou, dodáva rastlinám a živo?íchom živiny, zachytáva oxid uhli?itý, filtruje vodu a sama osebe je miestom ?ulého života. Z pôdy pochádza viac ako 90 percent potravín. Je zdrojom surovín, bez ktorých by ?lovek nemohol existova?, a zárove? je priestorovým zdrojom pre všetky výrobné i nevýrobné aktivity, bez ktorých by nebol možný rozvoj ?udskej civilizácie.
Kým sa vytvoria dva až tri centimetre pôdy, môže prejs? až 1000 rokov. Pôda je zdrojom 15 z 18 prirodzene sa vyskytujúcich chemických látok nevyhnutných na život rastlín.
V dôsledku klimatickej zmeny a ?udskej ?innosti sa však pôda znehodnocuje, ?o spôsobuje nadmerný tlak na vodné zdroje. Erózia narúša prirodzenú rovnováhu, znižuje infiltráciu vody a jej dostupnos? pre všetky formy života. Erózia tiež znižuje obsah vitamínov a živín v potravinách.
Najviac postihnutými regiónmi sú Afrika a Ázia, pri?om každý rok sa na celom svete znehodnotia približne dva milióny štvorcových kilometrov pôdy. Pod?a Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) 60 až 70 percent pôdy v Európe nie je v dobrom stave, pri?om 52 percent celosvetovej ornej pôdy sa považuje za degradovanú.
Dôvodom je erózia pôdy spôsobená vetrom a vodou, zhut?ovanie a okys?ovanie pôdy alebo jej kontaminácia chemickými látkami. Udržate?né postupy hospodárenia s pôdou, ako je minimálne obrábanie, striedanie plodín, pridávanie organickej hmoty a pestovanie krycích plodín zlepšujú stav pôdy – znižujú eróziu i zne?istenie a zlepšujú infiltráciu aj zadržiavanie vody. Zachovávajú tiež biodiverzitu pôdy, zlepšujú jej úrodnos? a prispievajú k sekvestrácii uhlíka, ?ím zohrávajú k?ú?ovú úlohu v boji proti zmene klímy. Pôda má pre ekosystémy preto rovnaký význam ako lesy a oceány.
?udia si pôdu takmer vždy spájajú s vidiekom a prírodou, málokedy sa zamýš?ajú nad tým, že dôležitá je aj mestská pôda. Pod asfaltom, budovami a ulicami sa nachádza pôda, ktorá – ak je priepustná a porastená vegetáciou – pomáha absorbova? daž?ovú vodu, regulova? teplotu, uklada? uhlík a zlepšova? kvalitu ovzdušia.
Ke? je však utesnená betónom, stráca tieto funkcie, ?ím sa mestá stávajú zranite?nejšími vo?i povodniam, prehrievaniu a zne?isteniu. Preto tento de? vyzýva všetkých, od politikov po ob?anov, aby prehodnotili mestské priestory od základov a budovali ekologickejšie, odolnejšie a zdravšie mestá.
Zdroj feed teraz.sk
