Svetový deň Parkinsonovej choroby pripadá na 11. apríla

Ženeva/Bratislava 11. apríla (TASR) – Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie. Postihuje milióny ľudí na celom svete. Symbolom ochorenia je červený tulipán. Parkinsonovou chorobou trpeli pápež Ján Pavol II., španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí, americký boxer Muhammad Ali, americký herec Robin Williams a zápasí s ňou aj britský spevák Ozzy Osbourne.

Svetový deň Parkinsonovej choroby pripadá každoročne na 11. apríla. V roku 1997 o tom rozhodli Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová asociácia pre Parkinsonovu chorobu a Európska asociácia pre Parkinsonovu chorobu na počesť narodenia londýnskeho lekára Jamesa Parkinsona, ktorý v roku 1817 ako prvý popísal toto ochorenie.

Príčinou choroby je degenerácia alebo deštrukcia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybu. V minulosti bola Parkinsonova choroba spájaná s nedostatkom dopamínu v mozgu.

„Dnes vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom Parkinsonovej choroby je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu,“ uvádza Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za uplynulých 25 rokov zdvojnásobil. Ochorením v súčasnosti trpí vo svete desať miliónov ľudí. Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Podľa svetových štatistík je postihnutých o niečo viac mužov ako žien. Niektoré štúdie odhadujú, že do roku 2040 môže trpieť touto chorobou vo svete až takmer 13 miliónov ľudí.

Hoci James Parkinson popísal ochorenie už pred vyše 200 rokmi, je stále zahalené rúškom tajomstva. Je spôsobené hromadením proteínov známych ako alfa-synukleín (alfaSyn) v mozgu a nervovom systéme. Predpokladá sa, že k tomuto hromadeniu dochádza roky predtým, ako sa začnú objavovať fyzické príznaky ochorenia. Čo ale vedie k vzniku týchto proteínov, to sa vedcom zatiaľ nepodarilo zistiť. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy či drobné úrazy mozgu.

Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie trasu alebo stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrajú včasná diagnostika, pohyb, telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné.

Podľa údajov NCZI sa Parkinsonova choroba týka takmer 20.000 občanov Slovenska, ročne tu pribudne 4000 prípadov. Na rozdiel od svetových štatistík si u nás ochorenie vyberá častejšie ženy ako mužov.