Svetový deň laboratórnych zvierat upozorňuje na problém testovania

Londýn/Bratislava 23. apríla (TASR) – Farmaceutický a chemický priemysel počas 20. storočia zaznamenali rapídny rozmach a výrazne zvýšili dĺžku a kvalitu ľudského života. Ich produkty však pred dodaním spotrebiteľom prechádzajú dlhým testovaním, často vykonávaným aj na zvieratách. Britská Národná antivivisekčná spoločnosť (NAVS) preto v roku 1979 vyhlásila 24. apríl za Svetový deň laboratórnych zvierat.

Svetový deň laboratórnych zvierat spolu s Týždňom laboratórnych zvierat (18. až 24. apríla) podľa NAVS významnou mierou prispeli k vytvoreniu celosvetového hnutia žiadajúceho ukončenie utrpenia laboratórnych zvierat a ich nahradenie pokročilými technikami bez použitia zvierat, hoci ani jedna z udalostí nie je oficiálnym pamätným dňom OSN.

Deň laboratórnych zvierat celosvetovo pripomínajú protestné pochody snažiace sa upozorniť na utrpenie laboratórnych zvierat. Prvý takýto protest v USA zorganizovala v roku 1980 ochranárska organizácia PETA.

Odporcovia testovania na zvieratách uvádzajú tri kľúčové námietky proti takémuto postupu.

Prvou sú rozdielne reakcie jednotlivých druhov na testované látky, pre ktoré sú výsledky nespoľahlivé.

Druhou je, že ľudské choroby sa u laboratórnych zvierat nevyskytujú prirodzene, ale sú vytvárané umelo. Zvieracie formy sa odlišujú od ľudských, čo skresľuje výsledky.

Tretia námietka uvádza vedeckými štúdiami preukázané potenciálne skreslenie výsledkov laboratórnym prostredím. Výsledky získané testovaním na zvieratách chovaných v laboratóriách sa môžu líšiť vplyvom veku, pohlavia, stravy, ba dokonca i podstielky zvieraťa a budú sa preto odlišovať aj medzi jednotlivými laboratóriami.

NAVS zo Spojeného kráľovstva je najstaršou antivivisekčnou organizáciou na svete. V roku 1875 ju založila Frances Power Cobbeová, filantropka a autorka článkov a letákov bojujúca proti testovaniu na zvieratách. NAVS vznikla 2. decembra 1875 v Londýne na Victoria Street pod názvom Spoločnosť z Victoria Street na ochranu zvierat pred vivisekciou.

Vivisekcia je biologický pokus na živom zvierati, na ktorom bez znecitlivenia prebieha operačný zákrok. Často sa však používa aj ako všeobecné hanlivé označenie pre testovanie na zvieratách.

Odpor verejnosti proti vivisekciám koncom 19. storočia spôsobil, že britská vláda v júli 1875 ustanovila Prvú kráľovskú vivisekčnú komisiu. Jej správa zverejnená 8. januára 1876 odporúčala prijatie špeciálnej legislatívy na kontrolu vivisekcií, čo viedlo k schváleniu Zákona o týraní zvierat, ktorý vstúpil do platnosti 15. augusta 1876. Po 110 rokoch ho v roku 1986 nahradil Zákon o zvieratách.

Spoločnosť z Victoria Street pôvodne žiadala iba obmedzenie vivisekcií, od roku 1878 však začala žiadať ich úplný zákaz. V roku 1897 sa premenovala na NAVS.

V roku 1969 vytvorila NAVS Medzinárodnú asociáciu proti bolestivým pokusom na zvieratách (IAAPEA).

NAVS vybrala 24. apríl za dátum Svetového dňa laboratórnych zvierat, pretože v tento deň oslavoval narodeniny lord Hugh Caswall Tremenheere Dowding, vysoký dôstojník Britského kráľovského letectva (RAF) a veliteľ stíhačov RAF počas Bitky o Britániu, všeobecne považovaný za jednu z kľúčových postáv obrany Spojeného kráľovstva a zmarenia Hitlerovho plánu invázie do Veľkej Británie. Lord Dowding a jeho druhá manželka Muriel boli významní odporcovia vivisekcií.