Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divokej prírody (World Wildlife Day) na svojom zasadnutí 20. decembra 2013. V rovnakom marcovom dni v roku 1973 podpísali vo Washingtone Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES). Zohráva dôležitú úlohu v regulácii medzinárodného obchodu s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín.
Cieľ každoročnej pripomienky je zvýšiť úroveň povedomia o zachovaní divokej prírody pre ľudstvo. Ľudská civilizácia sa delí o planétu Zem s viacerými miliónmi iných druhov, pričom vedci každý rok objavia a popíšu mnoho nových foriem organizmov vrátane niekoľkých nových druhov vtákov a cicavcov. Divoké druhy fauny a flóry majú nevyčísliteľnú hodnotu a rôznym spôsobom prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju, v prospech krajín najmä z environmentálneho, genetického, sociálneho, ekonomického, vedeckého, vzdelávacieho, kultúrneho, rekreačného a estetického pohľadu.
Téma Svetového dňa divokej prírody v roku 2026 má názov „Liečivé a aromatické rastliny: Ochrana zdravia, dedičstva a živobytia“. Zdôrazňuje kľúčovú úlohu týchto rastlín v podpore ľudského zdravia, kultúrneho dedičstva a miestnych zdrojov obživy a poukazuje na rastúce tlaky, ktorým čelia v dôsledku straty biotopov, nadmerného zberu a zmeny klímy.
OSN v tejto súvislosti uvádza, že ľudstvo sa spolieha na zdroje založené na voľne žijúcej prírode a biodiverzite, aby uspokojilo svoje potreby – od potravín, paliva a liekov až po bývanie a odevy: „Aby sme mohli využívať prínosy i krásu prírody, ľudia musia spolupracovať na tom, aby ekosystémy mohli prosperovať a aby rastlinné a živočíšne druhy pretrvali aj pre budúce generácie. Svetový deň voľne žijúcich živočíchov a rastlín je príležitosťou osláviť mnohé krásne a rozmanité formy divokej fauny a flóry, zvýšiť povedomie o ich početných prínosoch a pripomenúť si naliehavú potrebu zintenzívniť boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch.“
Liečivé a aromatické rastliny sú nevyhnutné pre ľudské zdravie aj ekologickú rovnováhu. V rôznych oblastiach sveta ich ľudia zbierajú a využívajú na liečbu a prevenciu chorôb – napríklad ženšen, nard pravý, či agarové drevo. Význam nadobúdajú najmä v rozvojových krajinách, kde sa 70–95 % populácie spolieha na tradičnú medicínu ako na primárnu zdravotnú starostlivosť. Tieto rastliny tvoria základ mnohých zdravotníckych systémov a zostávajú dôležité aj pre modernú farmáciu, keďže množstvo účinných liečivých látok pochádza priamo alebo nepriamo z prírodných zdrojov, a to napriek pokroku v syntetickej chémii.
Okrem medicínskeho využitia prispievajú liečivé a aromatické rastliny aj k rozvoju rôznych odvetví vrátane kozmetiky, potravinárstva a luxusného tovaru. Genetické zdroje a tradičné poznatky o nich sa využívajú v poľnohospodárstve, medicíne i ochrane prírody. Rastliny týchto druhov zároveň zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore ekosystémov – stabilizujú pôdu, podporujú biodiverzitu a poskytujú nevyhnutné zdroje pre opeľovače, ako sú včely či kolibríky. Mnohé z týchto cenných druhov však čelia rastúcim hrozbám v podobe ničenia biotopov, nadmerného zberu a nelegálneho obchodu, čo robí z ich ochrany globálnu prioritu.
Podľa údajov OSN sa celosvetovo každoročne zbiera približne 50.000 – 70.000 druhov liečivých a aromatických rastlín, pričom každý piaty človek je závislý od voľne rastúcich rastlín, rias a húb ako zdroja potravy a príjmu. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri diverzifikácii obživy marginalizovaných skupín žijúcich v odľahlých oblastiach a predstavujú dôležitý faktor miestnych ekonomík.
Zdroj feed teraz.sk
