Svetový deň divej prírody vyhlásila OSN pred 11 rokmi

New York/Bratislava 3. marca (TASR) – Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo 20. decembra 2013 na svojom zasadaní 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day). V tento deň preto, lebo 3. marca 1973 bol vo Washingtone podpísaný Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES). Tento dohovor zohráva dôležitú úlohu pri regulácii medzinárodného obchodu s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín.

Svetový deň divej prírody, ktorý sa 3. marca prvýkrát pripomínal v roku 2014, patrí medzi najvýznamnejšie globálne udalosti zdôrazňujúce význam a potrebu ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Jeho hlavným zmyslom i cieľom bolo a je zvýšiť úroveň povedomia o zachovaní divej prírody pre ľudstvo.

Vedcom sa doteraz podarilo identifikovať 1,7 milióna rôznych druhov žijúcich organizmov. Všeobecne sa ale predpokladá, že ich je oveľa viac, pretože zďaleka nie sú prebádané mnohé na rôzne druhy bohaté ekosystémy ako napríklad lesy tropického pásma, koralové útesy či hĺbky dna oceánov.

Optimistické odhady hovoria o tom, že ľudská civilizácia sa delí o planétu Zem s nie menej ako s tromi až 30 miliónmi iných druhov, pričom vedci každý rok objavia a popíšu mnoho nových foriem organizmov vrátane niekoľkých nových druhov vtákov a cicavcov. Len nedávno sa medzinárodnej skupine vedcov podarilo pri pobreží Čile objaviť viac ako sto nových druhov podmorských živočíchov.

Divé druhy fauny a flóry majú nevyčísliteľnú hodnotu a rôznym spôsobom prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju, v prospech krajín najmä z environmentálneho, genetického, sociálneho, ekonomického, vedeckého, vzdelávacieho, kultúrneho, rekreačného a estetického pohľadu.

Témou tohtoročného Svetového dňa divej prírody, ktorý si pripomíname po jedenástykrát, je „Spájanie ľudí a planéty: Skúmanie digitálnych inovácií pri ochrane divej prírody“. Jeho cieľom je poukázať na to, ako môžu moderné technológie a digitálne služby pomôcť jednak pri ochrane voľne žijúcich živočíchov, ako aj pri legálnom obchode s voľne žijúcimi druhmi živočíchov.

„Technologické inovácie uľahčili, zefektívnili a spresnili výskum, komunikáciu, sledovanie, analýzu DNA a mnohé ďalšie aspekty pri ochrane voľne žijúcich živočíchov. Napriek tomu nerovnomerný prístup k novým technológiám, znečistenie životného prostredia a neudržateľné aplikácie určitých technológií zostávajú kritickými problémami pri dosiahnutí univerzálneho digitálneho začlenenia do roku 2030,“ konštatuje na svojej webovej stránke OSN v súvislosti s tohtoročným Svetovým dňom divej prírody.

Odhaduje sa, že v súčasnosti používa internet 5,3 miliardy ľudí, čo je približne 66 percent svetovej populácie.