1.2 C
Kosice
streda, 11 februára, 2026
HomeImportSvetový deň diabetu sa pripomína 14. novembra a štartuje novú kampaň

Svetový deň diabetu sa pripomína 14. novembra a štartuje novú kampaň

Bratislava 14. novembra (TASR) – Od roku 1991 sa na podnet Medzinárodnej federácie diabetu (IDF) a s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pripomína Svetový de? diabetu. Na cukrovku dnes celosvetovo trpia stovky miliónov ?udí a o?akáva sa, že po?et sa po?as nasledujúcich desa?ro?í znásobí. Pripomienka tohto závažného fenoménu pripadá na 14. novembra, v tento de? roku 1891 sa narodil kanadský fyziológ a neskorší nobelista Frederick Grant Banting, považovaný za hlavného z objavite?ov inzulínu.

De? diabetu nemá by? len mrzutým vyjadrením rapídne stúpajúceho výskytu cukrovky v celosvetovom meradle. Je to tiež oslava pokroku v oblasti prechádzania a lie?enia. Cie?om je zvýši? informovanos? o nemoci, o jej diagnostike a lie?be, umožni? lepšie poznanie tejto choroby, zlepšovanie starostlivosti a najmä presadzovanie lepšej prevencie. Pod?a expertov cukrovka dnes už predstavuje globálnu epidémiu so život ohrozujúcimi komplikáciami.

V roku 2007 sa tento de? slávil prvýkrát ako svetový pod oficiálnou záštitou Organizácie Spojených národov (OSN). Valné zhromaždenie na znak uznania závažnosti tohto ochorenia schválilo 20. decembra 2006 rezolúciu ?. 61/225, ?ím sa Svetový de? diabetu stanovil ako svetový v rámci dní OSN. Nový rozmer poukazuje na fakt, že sa diabetes mellitus považuje za závažný problém verejného zdravotníctva.

„Cukrovkový“ 14. november je výro?ným pre narodenie Fredericka Granta Bantinga (1891-1941), ktorý spolu s Charlesom Herbertom Bestom (1899-1978) v októbri 1921 z pankreasu izoloval klinicky použite?ný inzulín. V roku 1922 vyskúšali ú?innos? inzulínu na sebe a neskôr ho podali 14-ro?nému chlapcovi, ktorému tým zachránili život. V roku 1923 Banting spolu so škótskym fyziológom Johnom Jamesom Ricardom MacLeodom získali Nobelovu cenu za objav inzulínu.

Svetový de? cukrovky je teda zárove? kampa?, ktorá zvyšuje povedomie o chorobe, ktorá sa prejavuje práve nedostato?nou tvorbou inzulínu. Špecialisti alarmujú, že po?et pacientov s cukrovkou rastie a bude sa zvyšova? najmä v súvislosti s nezdravým spôsobom života a starnutím populácie. Aj preto sa s ozna?ením cukrovka možno stretnú? pomerne ?asto, hoci nejde o jedno ochorenie. Je to viacero diagnóz s podstatnými rozdielmi.

Všetky typy diabetu majú spolo?ný základ – ide o chronické metabolické ochorenia, vyzna?ujúce sa zvýšenou hladinou krvného cukru. Zdravé telo si s vysokým krvným cukrom bez problémov poradí. Podžalúdková ž?aza (pankreas) za?ne vylu?ova? hormón inzulín, ten sa viaže na glukózu v krvi a pomáha ju vstreba? do buniek, kde sa mení na energiu. Komplikácie nastávajú, ak tvorba inzulínu nie je dostato?ná. Hladina krvného cukru ostáva vysoká, ?o vedie k závažným zdravotným problémom. Diabetes teda môže, ale nemusí by? dedi?né ochorenie.

Diabetes mellitus sa delí na tri hlavné typy. Prvý typ je tzv. závislý od inzulínu, ktorý vzniká ?astejšie v mladom veku ?loveka, zvy?ajne je spôsobená autoimunitnou reakciou, ke? ochranný systém tela napáda bunky, ktoré produkujú inzulín. ?udia s cukrovkou 1. typu produkujú ve?mi málo alebo dokonca žiadny inzulín. Ochorenie sa môže týka? ?udí akéhoko?vek veku, ale zvy?ajne sa rozvinie u detí alebo mladých dospelých. ?udia s touto formou cukrovky potrebujú každý de? injekcie inzulínu, aby si dokázali kontrolova? hladiny glukózy v krvi, iná? by im hrozili ?ažké akútne komplikácie.

Druhý typ, tzv. nezávislý od inzulínu, vzniká skôr u starších osôb, ?asto obéznych pacientov. Predstavuje 90 % všetkých prípadov cukrovky. Charakterizuje ju odolnos? vo?i inzulínu a relatívny deficit inzulínu, pri?om v ?ase diagnostikovania cukrovky môže by? prítomný jeden z týchto javov alebo obidva. Cukrovka 2. typu môže zosta? nezistená aj nieko?ko rokov a k diagnostikovaniu ?asto dochádza pri výskyte komplikácií alebo pri vykonaní rutinného testu na glukózu v krvi alebo mo?i. ?asto, ale nie vždy, sa spája s nadváhou alebo obezitou, ktorá sama o sebe dokáže spôsobi? odolnos? na inzulín a vies? k vysokým hladinám glukózy v krvi. ?udia s cukrovkou 2. typu ?asto dokážu ovláda? svoj stav pomocou cvi?enia a diéty.

Diabetes mellitus 2. typu priamo súvisí so životným štýlom a medzi rizikové faktory okrem obezity patria sedavý spôsob života, nezdravá strava, ale aj predispozícia. Pacient s cukrovkou je vystavený riziku, že ochorenie sa môže prejavi? aj na stave iných orgánov. Ak diabetes nie je lie?ený, alebo je lie?ený nedostato?ne, môže vies? k poškodeniu tkanív, predovšetkým o?í, periférnych nervov a ciev, poruche obli?iek, ?i srdcovo-cievneho systému. V prípade poškodenia zraku môže vies? až k slepote.

Gesta?ná cukrovka (GDM) je forma cukrovky, pri ktorej je vysoká hladina glukózy v krvi po?as tehotenstva. Dochádza k nej približne v jednom z 25 tehotenstiev a spája sa s komplikáciami pre matku aj die?a. GDM po tehotenstve zvy?ajne vymizne, ale u žien s GDM a ich detí je zvýšené riziko rozvinutia cukrovky 2. typu v ich neskoršom živote. U približne polovice žien, ktoré mali GDM, sa rozvinie cukrovka 2. typu do piatich až desiatich rokov po pôrode.

Medzinárodná federácia diabetu (IDF, sídlo v Bruseli) uvádza, že vyše 50 percentám prípadov diabetu druhého typu sa dá predchádza?. Celkový po?et trpiacich diabetom sa nezadržate?ne blíži 450 miliónom a toto ochorenie je zodpovedné za 12 % celosvetových výdavkov na zdravotnú starostlivos?. Nové motto trojro?nej kampane Svetového d?a diabetu je „Cukrovka a blaho“. Cieli na tri sféry – fyzickú prosperitu, spolo?enské blaho a mentálnu pohodu.

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments