Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní pripomína aj Hirošimu

Hirošima/Bratislava 6. augusta (TASR) – Medzinárodná verejnosť si pripomína 6. augusta Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní alebo Deň Hirošimy. V tento deň roku 1945 zhodilo americké letectvo na toto japonské mesto atómovú bombu a svet spoznal pred 79 rokmi ničivú silu jadrových zbraní.

O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, americké letectvo zhodilo atómovú bombu aj na mesto Nagasaki. Tento dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká a britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí.

V USA už na sklonku druhej svetovej vojny realizovali tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945.

Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá – Hirošimu a Nagasaki.

Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby, nazvanej Little Boy (Malý chlapec) s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 15.000 ton TNT.

Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Bezprostredne po explózii zahynulo 70.000 – 80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí. V Nagasaki prišlo o život 74.000 ľudí.

Japonsko približne tri týždne po zhodení atómových bômb podpísalo 2. septembra 1945 kapituláciu. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii a v Tichomorí.

Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949 – 1956 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.

Spojené štáty sa 6. augusta 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku jadrovými zbraňami v Hirošime. USA zastupoval veľvyslanec v Japonsku John Roos. Prvým úradujúcim prezidentom, ktorý navštívil od roku 1945 Hirošimu bol 27. mája 2016 Barack Obama.

V roku 2010 zomrel jediný človek, ktorý prežil zhodenie atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Cutomu Jamaguči zomrel 4. januára 2010 vo veku 93 rokov na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Na hrozby jadrových zbraní upozornil v roku 2006 aj na pôde Organizácie Spojených národov.

Avšak aj takmer osem desaťročí po zhodení prvých atómových bômb na japonské mestá zaznamenalo diplomatické úsilie o kontrolu jadrových zbraní veľký úpadok aj v dôsledku napätých medzinárodných vzťahov v súvislosti s konfliktami na Ukrajine a v Pásme Gazy, skonštatoval v júni tohto roku Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). „Od studenej vojny sme neboli svedkami toho, že by jadrové zbrane zohrávali v medzinárodných vzťahoch takú významnú úlohu,“ vyhlásil riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan.