„Globálny ekonomický rast by mal byť piaty rok po sebe nad trojpercentnou hranicou. Nízka inflácia, stabilný rast zamestnanosti a uvoľňovanie menovej politiky na prelome rokov 2024 a 2025 by mali podporiť celkový dopyt. Hoci medzinárodný obchod stále rastie, nárast protekcionizmu, najmä zo strany USA, môže obmedziť rast ekonomík v Európe a Ázii, najmä v Číne,“ uviedla banka.
Rast eurozóny by mal byť v budúcom roku lepší ako v roku 2024, avšak podľa banky stále iba na polovičnej úrovni v porovnaní s USA. Rast disponibilných príjmov by mal byť obmedzený a mať za následok slabšie oživenie spotreby domácností. Európska centrálna banka bude váhať pri ďalšom uvoľňovaní menovej politiky a výrobné sektory sa stretnú s problémami nízkej konkurencieschopnosti, so slabými exportmi do Číny a clami v USA, doplnili odborníci. Naopak, v rozvíjajúcich sa ekonomikách dôjde podľa nich pravdepodobne k dynamickému rastu pre silnú spotrebu domácností a výraznú investičnú aktivitu.
Tempo rastu spotrebiteľských cien by malo naďalej klesať a blížiť sa k cieľovej úrovni dvoch percent v mnohých vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomikách. Politika obmedzenia imigrácie a zavádzania nových dovozných ciel v USA pod Trumpovou administratívou však môže podľa banky viesť k opätovnému rastu inflácie, najmä ku koncu roka. Inflácia v eurozóne by mala byť tlmená pomalým ekonomickým oživením, priblížili odborníci.
J&T Banka zároveň upriamila pozornosť na možné geopolitické napätie a ekonomické riziká. „Hlavné riziká na budúci rok sú predovšetkým rastúce napätie v zahraničnom obchode a protekcionizmus, ako aj možná eskalácia geopolitického napätia. Tieto faktory by mohli zvýšiť ceny tovarov a komodít, narušiť logistiku a viesť k obnovenému rastu inflácie, čo by podkopalo ekonomický sentiment a spomalilo rast ekonomiky. Pre Európu bude veľkou výzvou politická krehkosť v jej jadre, v Nemecku a vo Francúzsku, čo by mohlo brániť riešeniu štrukturálnych problémov, ktoré nemožno vyriešiť len uvoľnenou menovou politikou,“ uzavrela.
Zdroj feed teraz.sk
