Vo svojom vyhlásení UNESCO zdôraznila, že Salgado bol „viac než jedným z najvýnimočnejších fotografov našej doby. Bol vášnivým zástancom životného prostredia a zástancom ľudskej dôstojnosti“.
Salgadova práca odrážala mnohé z hodnôt, ktoré zastáva aj UNESCO: potrebu vzdelávať, chrániť spoločné dedičstvo i planétu a konať, píše sa vo vyhlásení. Uvádza sa v ňom, že Salgado prostredníctvom svojej nadácie Instituto Terra, ktorá je integrovaná do biosférickej rezervácie Mata Atlântica, „nielen zdokumentoval škody spôsobené ekosystémom, ale pomohol aj s ich obnovou“ – a to výsadbou tisícov stromov vo svojom domovskom brazílskom štáte Minais Gerais.
Salgado bol fotografom-samoukom, precestoval celý svet, pričom zdokumentoval hladomor, vojnu, exodus, vykorisťovanie a ďalšie tragédie tzv. tretieho sveta – všetko s empatiou „niekoho, kto pochádza z tej istej časti sveta“, ako sám vravieval, doplnila agentúra AFP.
Salgadov elegantný čiernobiely vesmír oslavoval aj krásu planéty a slúžil ako varovanie pred krehkosťou prírody tvárou v tvár klimatickým zmenám, konštatovala AFP.
Salgado zanechal po sebe ikonické dielo, publikované v časopisoch Life, Time a ďalších popredných časopisoch, zoskupené v sérii kníh a katalógoch z výstav pravidelne usporadúvaných v múzeách svetových metropol, ako je Paríž, kde prežil väčšinu svojho života.
Salgado počas svojej kariéry získal dlhý zoznam ocenení a bol aj protagonistom oscarového dokumentu s názvom Soľ Zeme (2014) od filmára Wima Wendersa.
Estetika jeho čiernobielych fotografií mu však vyniesla aj mnoho kritiky – napr. že vraj profituje z „estetiky biedy“, zároveň mu otvorila dvere do prestížnej agentúry Magnum. V roku 1994 však založil vlastnú agentúru Amazonas Images.
Koncom 90. rokov – po tom, čo spravodajsky pokrýval niekoľko konfliktov – napr. v bývalej Juhoslávii – i genocídu v Rwande, Salgado prestal fotografovať a prevzal farmu svojich rodičov v Brazílii. So svojou nadáciou Instituto Terra vysadil v štáte Minais Gerais za 25 rokov viac ako dva milióny stromov.
O niekoľko rokov neskôr sa opäť pustil do fotografovania v rámci projektu Genesis – venovaného nedotknutým územiam planéty. Osem rokov cestoval po divokej Afrike, Antarktíde, Arktíde, Grónsku. Práve počas práce na tomto projekte sa v roku 2010 v Indonézii nakazil špecifickou formou malárie. „O pätnásť rokov neskôr sa komplikácie z tejto choroby vyvinuli do ťažkej leukémie, ktorá ho pripravila o život,“ oznámila jeho rodina vo vyhlásení o Salgadovom úmrtí.
Brazílsky prezident Inácio Lula da Silva vzdal hold svojmu krajanovi, ktorého označil „ak nie za najväčšieho, tak jedného z najväčších a najlepších fotografov, akých kedy svet poznal“.
Salgado mal v sobotu v Remeši na severovýchode Francúzska v miestnom Chráme Najsvätejšieho Srdca Ježišovo (Sacré-Coeur) otvoriť výstavu kresieb svojho syna Rodriga (45), ktorý má Downov syndróm. Pre túto výstavu bolo z Rodrigových diel vytvorených tucet vitráží, uviedla agentúra zodpovedná za jej propagáciu pre agentúru AFP.
Zdroj feed teraz.sk
