V Európe si štáty protihitlerovskej koalície pripomínajú každoro?ne skon?enie druhej svetovej vojny 8. mája ako De? ví?azstva nad fašizmom. V anglicky hovoriacich krajinách je známy tiež pod názvom Victory in Europe Day (De? ví?azstva v Európe).
Akt kapitulácie Nemecka sa uskuto?nil hne? dvakrát. Prvý raz k nemu došlo vo francúzskom meste Remeš približne tri hodiny po polnoci 7. mája 1945. Na žiados? sovietskej strany sa celý kapitula?ný akt s tým istým textom zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne. Druhá svetová vojna v Európe sa preto oficiálne skon?ila 8. mája 1945 o 23.01. V Sovietskom zväze bolo však vzh?adom na ?asový posun už po polnoci a preto za De? ví?azstva vyhlásili 9. máj. V Rusku a v niektorých ?alších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka pripomínajú ako De? ví?azstva vo Ve?kej vlasteneckej vojne.
Problematické uzavretie mieru s Nemeckom po prvej svetovej vojne zmluvou z Versailles v roku 1919, hospodárska kríza, nárast vlny nacionalizmu, až napokon politika appeasementu, teda ústupkov po nástupe Hitlera k moci, to boli najmä prí?iny, ktoré viedli k najvä?šiemu vojnovému konfliktu.
Druhá svetová vojna sa za?ala na úsvite 1. septembra 1939, ke? nacistické Nemecko zaúto?ilo na Po?sko. V predve?er za?iatku tejto vojnovej apokalypsy nacistický vodca Adolf Hitler vo svojom horskom sídle Kehlsteinhaus, známom ako Orlie hniezdo, vyhlásil: „Budúca vojna sa neskon?í ako tá z rokov 1914 – 1918. Môže by? len ví?azstvo, alebo skaza.“
Do bojových operácií sa po?as druhej svetovej vojny postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo približne 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová ?innos? zasiahla územie 40 štátov – bojovalo sa v Európe, v severnej Afrike, Atlantiku, v Oceánii, v južnej a juhovýchodnej Ázii.
Po?as šiestich rokov trvania druhej svetovej vojny zomreli a utrpeli zranenia desiatky miliónov ?udí. Pod?a najnovších údajov v nej zahynulo okolo 60 miliónov ?udí, približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Niektorí historici uvádzajú údaj 70 až 85 miliónov obetí, pri?om najvä?šie straty utrpel Sovietsky zväz, spolu prišiel o 26 až 27 miliónov obyvate?ov, z toho bolo takmer devä? miliónov vojakov.
Už od prvých dní vojny sa do bojových akcií aktívne zapojil aj Slovenský štát, ako spojenec nacistického Nemecka. Avšak, na druhej strane, od za?iatku vojny Slováci aktívne bojovali proti fašistom na rôznych frontoch. Išlo napríklad o ?eskoslovenské vojenské jednotky v zahrani?í, o povstaleckú 1. ?esko-slovenskú armádu na Slovensku ?i domáci partizánsky odboj. Vyvrcholením ozbrojeného úsilia v boji proti fašizmu sa stalo vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP) 29. augusta 1944.
Porážkou fašistického Nemecka sa skon?ila druhá svetová vojna v Európe, avšak v Ázii a v Tichomorí boje pokra?ovali, kde proti spojencom stálo Japonsko. Po zhodení atómových bômb na mestá Hirošimu a Nagasaki – 6. a 9. augusta 1945 – vyzval japonský cisár Hirohito 14. augusta 1945 na kapituláciu, ke? skon?enie vojny ozna?il za „jedinú možnos?, ako obnovi? mier a uchráni? národ pred strašným osudom“. Ešte ale musel prejs? takmer mesiac, kým bola na vlajkovej lodi amerického tichomorského lo?stva Missouri v Tokijskom zálive podpísaná 2. septembra 1945 japonská kapitulácia, ktorá zárove? znamenala definitívny koniec druhej svetovej vojny.
Zdroj feed teraz.sk
