V Európe si štáty protihitlerovskej koalície pripomínajú každoročne skončenie druhej svetovej vojny 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. V anglicky hovoriacich krajinách je známy tiež pod názvom Victory in Europe Day (Deň víťazstva v Európe).
Akt kapitulácie Nemecka sa uskutočnil hneď dvakrát. Prvý raz k nemu došlo vo francúzskom meste Remeš približne tri hodiny po polnoci 7. mája 1945. Na žiadosť sovietskej strany sa celý kapitulačný akt s tým istým textom zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne. Druhá svetová vojna v Európe sa preto oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun už po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj. V Rusku a v niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka pripomínajú ako Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.
Problematické uzavretie mieru s Nemeckom po prvej svetovej vojne zmluvou z Versailles v roku 1919, hospodárska kríza, nárast vlny nacionalizmu, až napokon politika appeasementu, teda ústupkov po nástupe Hitlera k moci, to boli najmä príčiny, ktoré viedli k najväčšiemu vojnovému konfliktu.
Druhá svetová vojna sa začala na úsvite 1. septembra 1939, keď nacistické Nemecko zaútočilo na Poľsko. V predvečer začiatku tejto vojnovej apokalypsy nacistický vodca Adolf Hitler vo svojom horskom sídle Kehlsteinhaus, známom ako Orlie hniezdo, vyhlásil: „Budúca vojna sa neskončí ako tá z rokov 1914 – 1918. Môže byť len víťazstvo, alebo skaza.“
Do bojových operácií sa počas druhej svetovej vojny postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo približne 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov – bojovalo sa v Európe, v severnej Afrike, Atlantiku, v Oceánii, v južnej a juhovýchodnej Ázii.
Počas šiestich rokov trvania druhej svetovej vojny zomreli a utrpeli zranenia desiatky miliónov ľudí. Podľa najnovších údajov v nej zahynulo okolo 60 miliónov ľudí, približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Niektorí historici uvádzajú údaj 70 až 85 miliónov obetí, pričom najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, spolu prišiel o 26 až 27 miliónov obyvateľov, z toho bolo takmer deväť miliónov vojakov.
Už od prvých dní vojny sa do bojových akcií aktívne zapojil aj Slovenský štát, ako spojenec nacistického Nemecka. Avšak, na druhej strane, od začiatku vojny Slováci aktívne bojovali proti fašistom na rôznych frontoch. Išlo napríklad o československé vojenské jednotky v zahraničí, o povstaleckú 1. česko-slovenskú armádu na Slovensku či domáci partizánsky odboj. Vyvrcholením ozbrojeného úsilia v boji proti fašizmu sa stalo vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP) 29. augusta 1944.
Porážkou fašistického Nemecka sa skončila druhá svetová vojna v Európe, avšak v Ázii a v Tichomorí boje pokračovali, kde proti spojencom stálo Japonsko. Po zhodení atómových bômb na mestá Hirošimu a Nagasaki – 6. a 9. augusta 1945 – vyzval japonský cisár Hirohito 14. augusta 1945 na kapituláciu, keď skončenie vojny označil za „jedinú možnosť, ako obnoviť mier a uchrániť národ pred strašným osudom“. Ešte ale musel prejsť takmer mesiac, kým bola na vlajkovej lodi amerického tichomorského loďstva Missouri v Tokijskom zálive podpísaná 2. septembra 1945 japonská kapitulácia, ktorá zároveň znamenala definitívny koniec druhej svetovej vojny.
Zdroj feed teraz.sk
