Tento návrh je výsledkom vládou objednanej analýzy o tom, ako zabezpečiť dostatočné počty príslušníkov ozbrojených síl v prípade konfliktu. Vláda si túto štúdiu objednala v roku 2024, v roku vstupu Švédska do NATO.
Táto škandinávska krajina prerušila dve storočia trvajúcu vojenskú neutralitu a po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa pripojila k Severoatlantickej aliancii.
Švédsko prechádza „vážnym obdobím“, povedal v pondelok na tlačovej konferencii v Štokholme minister obrany Pal Jonson. Doplnil, že to je aj dôvod pre vysoké investície do obrany. Podľa Jonsona je okrem toho potrebné zabezpečiť aj dostatok personálu.
Vládou poverená komisia navrhuje tiež zrušiť akékoľvek obmedzenia týkajúce sa vojenského nasadenia bývalých brancov. V súčasnosti platí, že povinnosť nasadenia trvá maximálne desať rokov po ukončení vojenskej služby.
Návrhy komisie budú preskúmané s cieľom predložiť začiatkom budúceho roka do parlamentu príslušný zákon, uviedol minister.
Po skončení studenej vojny Švédsko výrazne znížilo svoje výdavky na obranu a sústredilo vojenské úsilie na medzinárodné mierové misie. Po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom v roku 2014 však začalo svoje výdavky opäť zvyšovať a v roku 2017 znovu zaviedlo povinnú vojenskú službu – sedem rokov po jej zrušení.
V marci švédska vláda oznámila, že v nasledujúcom desaťročí zvýši výdavky na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún (27,7 miliardy eur), aby do roku 2030 dosiahli úroveň 3,5 percenta HDP.
Zdroj feed teraz.sk
