Tento návrh je výsledkom vládou objednanej analýzy o tom, ako zabezpe?i? dostato?né po?ty príslušníkov ozbrojených síl v prípade konfliktu. Vláda si túto štúdiu objednala v roku 2024, v roku vstupu Švédska do NATO.
Táto škandinávska krajina prerušila dve storo?ia trvajúcu vojenskú neutralitu a po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa pripojila k Severoatlantickej aliancii.
Švédsko prechádza „vážnym obdobím“, povedal v pondelok na tla?ovej konferencii v Štokholme minister obrany Pal Jonson. Doplnil, že to je aj dôvod pre vysoké investície do obrany. Pod?a Jonsona je okrem toho potrebné zabezpe?i? aj dostatok personálu.
Vládou poverená komisia navrhuje tiež zruši? akéko?vek obmedzenia týkajúce sa vojenského nasadenia bývalých brancov. V sú?asnosti platí, že povinnos? nasadenia trvá maximálne desa? rokov po ukon?ení vojenskej služby.
Návrhy komisie budú preskúmané s cie?om predloži? za?iatkom budúceho roka do parlamentu príslušný zákon, uviedol minister.
Po skon?ení studenej vojny Švédsko výrazne znížilo svoje výdavky na obranu a sústredilo vojenské úsilie na medzinárodné mierové misie. Po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom v roku 2014 však za?alo svoje výdavky opä? zvyšova? a v roku 2017 znovu zaviedlo povinnú vojenskú službu – sedem rokov po jej zrušení.
V marci švédska vláda oznámila, že v nasledujúcom desa?ro?í zvýši výdavky na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún (27,7 miliardy eur), aby do roku 2030 dosiahli úrove? 3,5 percenta HDP.
Zdroj feed teraz.sk
