Tento malý štát – jediný v Amerike, ktorého úradným jazykom je holand?ina – bojuje s vysokým dlhom, stúpajúcou infláciou a chudobou, ktorá postihuje takmer každého piateho z jeho 600.000 obyvate?ov. Nedávne objavy ropy v mori však nazna?ujú, že tento stav sa môže ?oskoro zmeni?.
„Bude to pre krajinu obrovský príjem,“ povedal tento týžde? úradujúci prezident Chan Santokhi agentúre AFP, ktorá dodala, že pod?a zákona má Santokhi právo kandidova? i na druhé funk?né obdobie.
Politickí analytici pred vo?bami nechceli špekulova?, ktorá z politických strán bude v parlamentných vo?bách najúspešnejšia, lebo ich šance sú vyrovnané. Minister obrany Krishna Matheora však pri odchode z volebnej miestnosti uviedol, že Santokhiho Progresívna reformná strana (VHP) by mala vo?by vyhra?, lebo položila „základy ekonomickej stability a na tom musíme stava?.“
V nede?ných vo?bách kandiduje 14 politických strán vrátane Santokhiho centristickej VHP a ?avicovej Národnej demokratickej strany (NDP) zosnulého bývalého vodcu prevratu a autokrata, ktorý sa stal zvoleným prezidentom Desiho Bouterseho.
O priaze? voli?ov sa uchádza aj stredo?avá Strana všeobecného oslobodenia a rozvoja (ABOP) viceprezidenta Ronnieho Brunswijka – bývalého partizána, ktorý sa v 80. rokoch 20. storo?ia vzbúril proti Bouterseho vláde.
Predbežné výsledky parlamentných volieb sa o?akávajú v nede?u ve?er.
Ktoko?vek sa ujme vedenia Surinamu, bude ma? jedine?nú príležitos? zmeni? osud krajiny, konštatovala AFP. Odborníci totiž tvrdia, že Surinam v nasledujúcom desa?ro?í alebo dvoch zarobí na nedávno objavených ložiskách ropy v mori miliardy dolárov.
Francúzska skupina TotalEnergies už vlani oznámila projekt v hodnote 10,5 miliardy dolárov, v ktorého rámci za?ne pri pobreží Surinamu s ?ažbou v ropnom poli s odhadovanou kapacitou produkcie 220.000 barelov denne. Produkcia by sa mala za?a? v roku 2028. Surinam v súvislosti s tým vytvoril fond „Licen?né poplatky pre každého“, aby peniaze z o?akávaného príjmu smerovali priamo do rúk ob?anov.
Surinam je rozmanitá krajina obývaná potomkami ?udí z Indie, Indonézie, ?íny, Holandska, domorodých skupín a afrických otrokov, ktorá si v novembri pripomína 50. výro?ie nezávislosti od holandského krá?ovstva.
Od získania nezávislosti sa ?oraz snaží o zblíženie s ?ínou ako politickým spojencom i obchodným partnerom. V roku 2019 sa Surinam stal jednou z prvých latinskoamerických krajín, ktoré sa pripojili k infraštruktúrnej iniciatíve ?íny známej ako Pás a cesta.
V snahe obmedzi? vplyv ?íny v latinskoamerickom regióne do Surinamu v marci zavítal aj americký minister zahrani?ných vecí Marco Rubio.
AFP doplnila, že viac ako 90 percent územia Surinamu tvoria lesy a je jednou z mála krajín na svete s negatívnou uhlíkovou stopou.
Santokhi trvá na tom, že tento stav nie je ohrozený a že Surinam môže využi? svoje neo?akávané ropné zisky „na prechod na zelenú energiu, ktorú potrebujeme, aj preto, že vieme, že energia z fosílnych palív je obmedzená“.
Zdroj feed teraz.sk
