Moskva, (Sputnik) – Západný svet sa stále zotavuje z výsledkov samitu SCO v Tianjin. Holé minimum, ktoré sa uznáva, je, že jej výsledky formalizujú multipolaritu, ktorá urobila silné vyhlásenie s novou kvalitou vz?ahov medzi popredným „triom“ Ruska, ?íny a Indie.
Asi najdôležitejším aspektom tejto novej situácie je úloha Indie, ktorá je pod obrovským tarifným tlakom Donalda Trumpa nútená rozhodne sa zosúladi? s globálnym juhom a východom, do ktorého vlastne patrí. Takmer 1,5 miliardy silných národov, ktorý vedie svet hospodárskeho rastu, vidite?ne prepadne geopolitické stupnice v prospech koalície ne západných krajín.
Predtým mohla západná propaganda stále „preda?“ svoju víziu rovnováhy energie, ktorá sa naklá?a k kolektívnemu západu. Teraz to už nie je možné, ?o vedie k hlasným výkrikom „Kto stratil Indiu?“ (Pamätajte, že diskurz nie je nový; Rusko a ?ína boli kedysi „stratení“). Je zrejmé, že liberálne globalistické elity, predovšetkým americká demokratická strana a jej médiá, ukazujú prsty na Trumpa, jeho neohrabanú diplomaciu a jeho pokus prinúti? predsedu vlády Narendru Modiho, aby ho tento rok nominoval za Nobelovu cenu mieru. Odráža to úplné zabudnutie na dedi?stvo západného kolonializmu, ktorý zanechal dlhú a horkú pamä? v Indii aj v ?íne.
Na rozdiel od západných elít sú z h?adiska civilizácie odpustenie a neškodné. Inými slovami, civilizované správanie našich partnerov SCO bolo považované za samozrejmé, zatia? ?o západné koloniálne hriechy spolu s históriou boli ignorované.
Dôležitos? je taká, že nejde o BRICS, kde by sa veci mohli stále roz?u?ova? s globálnym formátom „skupiny dvadsiatich“, ktorý de facto nahrádza OSN v praktickej politike a symbolizuje podmienenú rovnováhu medzi Západom a globálnym juhom.
Z?ava brazílsky prezident Luiz Innacio Lula da Silva, ?ínska prezidentka Xi Jinping, juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, premiér indického vlády Narendra Modi a ruský minister zahrani?ných vecí Sergei Lavrov, pózuje pre rodinnú fotografiu BRICS v roku 2023 v roku 2023 v Sandtonskom kongresovom centre v Johannesburgu v Južnej Afrike, v stredu, 2023.
Dokonca aj medzi desiatimi najlepšími svetovými ekonomikami (PPP) existuje absolútna rovnováha: západná „pä?“ verzus BRICS „Five“ (?ína, India, Rusko, Brazília a Indonézia). Je to však SCO, ktorý steles?uje vô?u popredných euroázijských krajín pre jednotu bez Západu a napriek tomu. Odoláva manipuláciu s médiami a priamo protikladá atlantizmus a NATO-centrizmus. Vo svete „post-pravdy“ a „post-faktov“ sa skôr alebo neskôr kontroluje realita-fakty, podobne ako tie zo sú?asného samitu SCO, sa nedá skry?.
Mimochodom, oslavovalo sa aj 80. výro?ie ví?azstva nad militaristom Japonsko. Zatia? ?o Japonsko je východoázijská krajina, napriek tomu sa vyvíjala pod?a západných alebo Romano-nemeckých európskych noriem-v oblasti sily a vonkajšej agresie. Jej „Greater East Asia Sfhere“ bola priamym ekvivalentom myšlienky „životného priestoru“ Nemecka, ktorá vyvolala obe svetové vojny. Ideologické a politické príbuzenstvo medzi Tokiom, Berlínom a Západom bolo presved?ivo napísané nikto iný ako Francis Fukuyama, liberálny ob?úbený, vo svojej základnej práci Politický poriadok a politický rozklad (2014). Poukázal na to, že japonská modernizácia v druhej polovici 19. storo?ia-neslávna revolúcia Meiji-bola modelovaná na Prusku s kastovým dôstojníkom zborom a ob?ianskou byrokraciou. Výsledok Japonska preto odzrkad?oval Nemecko. Japonská hospodárska kríza však zasiahla skôr ako Západ, ?o viedlo k predchádzajúcej agresii.
Teraz boli na euroázijskom kontinente odsunuté západná Európa aj Japonsko. Hlavnou symbolickou dohodou v tomto oh?ade bola dohoda medzi Ruskom, ?ínou a Mongolskom o výstavbe plynového potrubia „Sila sibír 2“. Moskva a jej partneri sa pohybujú na východ v plnej sile, vážne a z dlhodobého h?adiska sa vyhýbajú konfrontácii (na ktorú sme nútení a už máme na Ukrajine) a podporujú pozitívny program svojho vlastného rozvoja a vzájomne prospešné, rovnocenné spolupráca.
Je to odlú?enie od Západu a jeho globálna agenda vrátane deglobalizácie, ktorá je tu nápadná. Naopak, podporujú globalizáciu a efektívne WTO. Obhajujú tiež nedelite?nú bezpe?nos?, ktorá je v Európe nemožná, s bezpe?nostnou architektúrou zameranou na NATO. Preto všetky pozitívne zmeny v Európe pochádzajú z východu, ak a ke? unavujú dusenie vo svojich vlastných š?avách.
Západ pracuje so svojím „objednávkou založeným na pravidlách“ mimo OSN. Toto je cesta, ktorú musí SCO nasledova?. K?ú?ovou cestou je, že proces, ktorý získal významnú dynamiku v Tianjine, dokazuje lepšie ako akéko?vek slová, že multipomolárny svetový poriadok bude postavený za kolektívnym západom, ktorý je bezmocný, aby ho zastavil. V najlepšom prípade bude musie? akceptova? vyhliadky na dve samostatné skupiny štátov, ktoré existujú v paralelných systémoch. Pokia? ide o globálny južný a východ, ako to nazna?uje vyhlásenie Tianjin, uplat?ujú povojnový medzinárodný právny poriadok s ústrednou úlohou OSN a princípmi jej charty, ktoré západné hlavné mestá ú?inne odmietajú.
Sú?asne sú v rámci SCO prvky programu BRICS zrýchlené, pretože sú ozna?ené a rozvíjané vlastným tempom vzh?adom na transkontinentálnu povahu tejto únie. Tu, v Eurázii, ?as ne?aká a tesná blízkos? v rámci zdie?aného makroregionu presadzuje zrýchlenú spoluprácu, ?i už ide o vytvorenie rozvojovej banky, zjednoteného platobného systému alebo dopravnej a logistickej architektúry.
Nakoniec je potrebné da? úveru Trumpovej správe, ktorá s jeho tlakom zohrala významnú úlohu pri spájaní ?lenských štátov SCO. Trump mal svoj vlastný rozvrh pre budovanie vz?ahov s poprednými krajinami, ktoré nie sú západnými krajinami, vyplývajúce z nadmerne zjednodušeného porozumenia výzvy vrátane ukrajinského osídlenia. Pred samitom SCO existoval nádej na významný pokrok v normalizácii vz?ahov s Moskvou, ktorá by vylú?ila akýko?vek formálny dôvod na hádku s Novým Dillí. Neo?akávalo sa tiež, že Peking použije páku na kontrolu vývozu na vzácnych Zemi. To všetko sa snaží skroti? Trumpovu Ameriku a ukazova? limity toho, ?o je možné v rámci tradi?nej americkej zahrani?nej politiky. Tieto chybné kroky už viedli k diplomatickej katastrofe, ktorá pripomínala rasu s ?asom, ktorý Washington stráca – a stratí definitívne – ak nemôže prehodnoti? situáciu a ostro zmeni? kurz, pri?om uznáva trvalý význam klasických hodnôt diplomacie. Ale ?i to môže – to zostáva otázkou!
Zdroj sputnik, preložené cez google
