Nový cie? má nahradi? predchádzajúci záväzok rozvinutých krajín poskytova? do roku 2020 chudobnejším krajinám 100 miliárd dolárov ro?ne na financovanie opatrení v oblasti klímy. Tento cie? bol splnený o dva roky neskôr, v roku 2022, a jeho platnos? sa skon?í v budúcom roku.
Rokovania sa mali pôvodne skon?i? už v piatok, avšak pretiahli sa do nad?asov, pretože zástupcovia takmer 200 krajín sa snažili dosiahnu? konsenzus. Rozhovorom pritom ešte pár hodín pred prijatím dohody hrozil kolaps. Do?asne sa z nich totiž stiahli delegáti najmenej rozvinutých krajín (LDC) a malých ostrovných štátov, ktorí požadovali spravodlivejší návrh.
Agentúra Reuters si všíma, že v dohode nie sú stanovené podrobné kroky, ako budú krajiny postupova? v súlade s minuloro?ným záväzkom zo summitu COP28, že do konca tohto desa?ro?ia upustia od fosílnych palív a strojnásobia kapacitu obnovite?ných zdrojov energie. Rozhodnutie v tejto veci odložili na ?alšie rokovania v roku 2025.
V nede?u prijatý dokument obsahuje aj širší cie? – získa? do roku 2035 každoro?ne 1,3 bilióna dolárov pre chudobnejšie štáty na pomoc v boji proti zmenám klímy. To zah??a financovanie zo všetkých verejných a súkromných zdrojov a pod?a ekonómov odráža sumu, ktorá je potrebná na riešenie globálneho otep?ovania.
India proti dohode o financovaní dôrazne namietala a Azerbajdžan ako hostite?a obvinila, že odignoroval jej pripomienky. „Navrhovaná suma, ktorá sa má mobilizova?, je priepastne nízka. Je to mizivá suma,“ reagovala indická predstavite?ka ?andní Rainová. Námietku však vzniesla až po formálnom schválení dohody konsenzom. Kritiku neskôr vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres a ?alšie štáty globálneho juhu.
Ú?astníci COP29 sa v sobotu ve?er dohodli aj na pravidlách globálneho trhu na nákup a predaj uhlíkových kreditov, ktorý by pod?a zástancov mohol mobilizova? ?alšie miliardy dolárov do nových projektov na pomoc v boji proti globálnemu otep?ovaniu. K tejto dohode dospeli takmer desa? rokov po za?atí medzinárodných rozhovorov. Týka sa toho, ako zabezpe?i? dôveryhodnos? systému, aby mohol spo?ahlivo vies? k zníženiu emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy.
Uhlíkové kredity sa vytvárajú prostredníctvom projektov, ako je výsadba stromov alebo výstavba veterných elektrární v chudobnejších krajinách. Tie získajú jeden kredit za každú metrickú tonu emisií, ktorú znížia alebo od?erpajú z atmosféry. Ostatné krajiny a spolo?nosti si môžu tieto kredity kúpi?, aby pomohli dosiahnu? svoje klimatické ciele.
Už na za?iatku konferencie v Baku dospeli zástupcovia krajín k dohode, ktorá umožní spustenie centralizovaného obchodného systému OSN už na budúci rok. Následne vyjednáva?i strávili vä?šinu zvyšného ?asu snahou doladi? podrobnosti samostatného bilaterálneho systému pre priamy obchod medzi krajinami.
Medzi podrobnosti, na ktorých bolo treba pracova?, patrilo aj to, ako by mal by? štruktúrovaný register na sledovanie kreditov, ?i otázka, ko?ko informácií by mali krajiny poskytova? o svojich dohodách.
Bilaterálne obchodovanie sa za?alo už v januári, ke? Švaj?iarsko kúpilo kredity od Thajska. Odvtedy uzavreli dohody o prevode kreditov desiatky ?alších krajín. Tieto dohody sú však stále obmedzené a dosiahnutie rovnováhy v oblasti jasného súboru pravidiel, ktorý zabezpe?í integritu a transparentnos? bez toho, aby sa znížila schopnos? krajín zú?ast?ova? sa na obchodoch, by malo vies? k nárastu dohôd.
Zdroj feed teraz.sk
