Na 16. summite OSN o biodiverzite (COP16) sa zišlo okolo 23.000 delegátov z približne 200 krajín sveta, aby zhodnotili klesajúcu úrove? biodiverzity vo svete a záväzky krajín chráni? rastliny, zvieratá a kritické biotopy.
Konferencia nadviazala na rokovania v Montreale v roku 2022, na ktorých 196 krajín podpísalo historickú celosvetovú dohodu o ochrane biodiverzity. Obsahuje 23 opatrení na zastavenie a zvrátenie zhoršovania stavu prírody vrátane ochrany minimálne 30 percent rozlohy svetovej pevniny a morí do roku 2030.
V kolumbijskom meste Cali mali delegáti za úlohu vypracova? detailný plán, ako zvýši? financovanie potrebné na dosiahnutie týchto cie?ov. Hlavným sporným bodom, ktorý zabránil úspechu, boli spôsoby nasmerovania finan?nej podpory z bohatších do chudobnejších krajín.
Rokovania trvali do noci na sobotu takmer 12 hodín dlhšie, ako sa plánovalo. Napokon ich prerušili, pretože delegácie za?ali odchádza?, aby stihli svoje lety, a na konferencii nezostal dostatok ú?astníkov na prijímanie rozhodnutí.
Delegáti sa predtým dohodli na vytvorení fondu, do ktorého môžu ve?ké farmaceutické a kozmetické spolo?nosti odovzdáva? príspevky za produkty, ktoré mohli vyvinú? len v?aka biodiverzite. Konkrétne budú môc? plati? za použitie digitálne sekvenovaných genetických údajov o rastlinách a živo?íchoch, z ktorých vä?šina pochádza z chudobných krajín.
Ú?astníci tiež schválili vznik stáleho orgánu, ktorý bude na základe Dohovoru OSN o biologickej diverzite reprezentova? záujmy domorodých obyvate?ov. Tí tak dostanú vä?šie slovo pri rozhodovaní o ochrane prírody. Domorodé obyvate?stvo ?asto žije v oblastiach ve?mi bohatých z h?adiska biodiverzity, ako je napríklad amazonský prales, a sú prvými obe?ami extrémov po?asia spôsobených klimatickou zmenou, pretože žijú v úzkom vz?ahu s prírodou, vysvet?uje Belga.
Zdroj feed teraz.sk
