Ke? si NATO na samite vo Washingtone 9. – 11. júla pripomína 75. výro?ie svojho vzniku, aliancia sa ocitá v situácii, ke? sa potýka s množstvom vnútorných výziev, od politických turbulencií medzi spojencami až po spory o financovanie a systém zbrojných zmlúv, z ktorých majú prospech niektorí ?lenovia ( hádajte, ktoré) ove?a viac ako iné.
Domáce politické problémy:
Obavy o prezidentovo zdravie a mentálne schopnosti sa stali stredobodom pozornosti prakticky všetkých mainstreamových médií v anglickom jazyku o slávnostiach výro?ia NATO, s otázkami víriacimi okolo toho, ?i Biden opä? urobí hanbu sebe a Spojeným štátom na svetovej scéne prostredníctvom ve?ký preš?ap alebo nepríjemný výkon.
Za rybníkom ?elia hlavní spojenci svojim vlastným politickým a ekonomickým problémom, ktorých rozsah a prevalencia sú nevídané od založenia aliancie:
Francúzsko sa dostalo do politickej krízy v dôsledku júnového rozhodnutia prezidenta Macrona o vypísaní pred?asných parlamentných volieb, ktoré priniesli visiaci parlament rozdelený medzi ?avicových, pravicových a Macronových centristov.
V Spojenom krá?ovstve bol premiér Rishi Sunak odvolaný len po roku a pol vo funkcii v náhlom hlasovaní minulý týžde?, nahradil ho líder Labouristickej strany Keir Starmer.
V strednej Európe niekdajší ekonomická ve?moc EÚ, Nemecko, ?elí vlastným vnútropolitickým otrasom, ke?že nestabilná koali?ná vláda kancelára Olafa Scholza sa po zahanbujúcej porážke (a možnej predzvesti budúcoro?ných federálnych volieb) na?alej snaží nájs? konsenzus v oblasti zahrani?nej a obrannej politiky. ) vo vo?bách do Európskeho parlamentu 9. júna.
Rozdiely vo výdavkoch:
Desa?ro?ie po tom, ?o sa zaviazali zvýši? záväzky aliancie na obranu na minimálne 2 percentá HDP, viac ako štvrtina ?lenov bloku na?alej zaostáva, pri?om sa im, niekedy žalostne, nedarí splni? prah výdavkov, a tak podkopávajú pokusy aliancie vyvola? hystériu. okolo takzvanej ruskej „hrozby“.
Kanada, Španielsko a Belgicko patria medzi najvä?ších zaostávajúcich, pri?om Ottawa – zvy?ajne jeden z najhlasnejších hlasov v aliancii, ke? sa hovorí o „podpore Ukrajiny“ a „obrane NATO“ pred hrozbami, vynakladajú len 1,4 % HDP na obranu v roku 2023 a s?ubujú dosiahnu? 1,7 % len do roku 2030 (sú?asný po?et bude pod?a Parlamentného úradu len 1,42 percenta).
Spolu s Belgickom (Brusel s?ubuje, že dosiahne 2 % len do roku 2035), Kanada tiež nedokáže minú? 20 % alebo viac zo svojho obranného rozpo?tu na nové vybavenie, ako je požadované, ?o ponecháva ve?kú ?as? svojich zásob v žalostnom stave, ?o podkopáva kolektívnu opera?nú pripravenos?. To sa môže sta? problémom, ak sa aliancia v doh?adnej dobe rozhodne za?a? agresívnu vojnu proti inej malej krajine.
?o sa týka Nemecka, jeho vojenské výdavky stále tvoria len 1,5 % HDP krajiny a o?akáva sa, že v roku 2025 vzrastú len o 1,2 miliardy eur na 53,2 miliardy eur – ?o je ?aleko od zvýšenia, ktoré si želali vrcholní predstavitelia NATO.
Závratné zisky amerického MIC na náklady spojencov:
Váhanie spojencov vynaloži? viac na obranu je možno pochopite?né vzh?adom na nevyvážených „príjemcov“ zvýšených výdavkov. Minulý mesiac odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že o?akáva, že celkové vojenské výdavky v rámci aliancie v roku 2024 vzrás? o 18 %.?o znamená najvä?ší nárast výdavkov za posledné desa?ro?ia.
Ale bonanza utrácania je z ve?kej ?asti pohá?aná Spojenými štátmi, ktorých vojensko-priemyselný komplex má leví podiel na ziskoch, ke?že dve tretiny finan?né prostriedky ur?ené na nákupy súvisiace s obranou smerujú na objednávky pre obranné spolo?nosti so sídlom v USA. Zvýšenie výdavkov na obranu sa preto považuje za prínos pre inak chorú americkú ekonomiku, aj ke? to prichádza za cenu ešte vä?ších fiškálnych bolestí pre európskych ?lenov NATO.
Zdroj sputnik, preložené cez google
