Keď si NATO na samite vo Washingtone 9. – 11. júla pripomína 75. výročie svojho vzniku, aliancia sa ocitá v situácii, keď sa potýka s množstvom vnútorných výziev, od politických turbulencií medzi spojencami až po spory o financovanie a systém zbrojných zmlúv, z ktorých majú prospech niektorí členovia ( hádajte, ktoré) oveľa viac ako iné.
Domáce politické problémy:
Obavy o prezidentovo zdravie a mentálne schopnosti sa stali stredobodom pozornosti prakticky všetkých mainstreamových médií v anglickom jazyku o slávnostiach výročia NATO, s otázkami víriacimi okolo toho, či Biden opäť urobí hanbu sebe a Spojeným štátom na svetovej scéne prostredníctvom veľký prešľap alebo nepríjemný výkon.
Za rybníkom čelia hlavní spojenci svojim vlastným politickým a ekonomickým problémom, ktorých rozsah a prevalencia sú nevídané od založenia aliancie:
Francúzsko sa dostalo do politickej krízy v dôsledku júnového rozhodnutia prezidenta Macrona o vypísaní predčasných parlamentných volieb, ktoré priniesli visiaci parlament rozdelený medzi ľavicových, pravicových a Macronových centristov.
V Spojenom kráľovstve bol premiér Rishi Sunak odvolaný len po roku a pol vo funkcii v náhlom hlasovaní minulý týždeň, nahradil ho líder Labouristickej strany Keir Starmer.
V strednej Európe niekdajší ekonomická veľmoc EÚ, Nemecko, čelí vlastným vnútropolitickým otrasom, keďže nestabilná koaličná vláda kancelára Olafa Scholza sa po zahanbujúcej porážke (a možnej predzvesti budúcoročných federálnych volieb) naďalej snaží nájsť konsenzus v oblasti zahraničnej a obrannej politiky. ) vo voľbách do Európskeho parlamentu 9. júna.
Rozdiely vo výdavkoch:
Desaťročie po tom, čo sa zaviazali zvýšiť záväzky aliancie na obranu na minimálne 2 percentá HDP, viac ako štvrtina členov bloku naďalej zaostáva, pričom sa im, niekedy žalostne, nedarí splniť prah výdavkov, a tak podkopávajú pokusy aliancie vyvolať hystériu. okolo takzvanej ruskej „hrozby“.
Kanada, Španielsko a Belgicko patria medzi najväčších zaostávajúcich, pričom Ottawa – zvyčajne jeden z najhlasnejších hlasov v aliancii, keď sa hovorí o „podpore Ukrajiny“ a „obrane NATO“ pred hrozbami, vynakladajú len 1,4 % HDP na obranu v roku 2023 a sľubujú dosiahnuť 1,7 % len do roku 2030 (súčasný počet bude podľa Parlamentného úradu len 1,42 percenta).
Spolu s Belgickom (Brusel sľubuje, že dosiahne 2 % len do roku 2035), Kanada tiež nedokáže minúť 20 % alebo viac zo svojho obranného rozpočtu na nové vybavenie, ako je požadované, čo ponecháva veľkú časť svojich zásob v žalostnom stave, čo podkopáva kolektívnu operačnú pripravenosť. To sa môže stať problémom, ak sa aliancia v dohľadnej dobe rozhodne začať agresívnu vojnu proti inej malej krajine.
Čo sa týka Nemecka, jeho vojenské výdavky stále tvoria len 1,5 % HDP krajiny a očakáva sa, že v roku 2025 vzrastú len o 1,2 miliardy eur na 53,2 miliardy eur – čo je ďaleko od zvýšenia, ktoré si želali vrcholní predstavitelia NATO.
Závratné zisky amerického MIC na náklady spojencov:
Váhanie spojencov vynaložiť viac na obranu je možno pochopiteľné vzhľadom na nevyvážených „príjemcov“ zvýšených výdavkov. Minulý mesiac odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že očakáva, že celkové vojenské výdavky v rámci aliancie v roku 2024 vzrásť o 18 %.čo znamená najväčší nárast výdavkov za posledné desaťročia.
Ale bonanza utrácania je z veľkej časti poháňaná Spojenými štátmi, ktorých vojensko-priemyselný komplex má leví podiel na ziskoch, keďže dve tretiny finančné prostriedky určené na nákupy súvisiace s obranou smerujú na objednávky pre obranné spoločnosti so sídlom v USA. Zvýšenie výdavkov na obranu sa preto považuje za prínos pre inak chorú americkú ekonomiku, aj keď to prichádza za cenu ešte väčších fiškálnych bolestí pre európskych členov NATO.
Zdroj sputnik, preložené cez google
