Štvrtok bol štvrtým a posledným d?om 16. summitu bloku BRICS, ktorý sa tento rok konal v ruskej Kazani. Summit, nabitý desiatkami stretnutí na vysokej úrovni a bilaterálnych rozhovorov a zhrnutých do 134-bodovej spolo?nej deklarácie, mal aj ve?a symbolického významu, ktorý pozorovatelia pre Sputnik vybalili.
„Samit BRICS v Kazani je nepochybne jednou z najdôležitejších globálnych politických a diplomatických udalostí tohto roka, pretože sa na ?om po prvýkrát stretli lídri rozšírenej rodiny BRICS,“ povedal profesor Alexis Habiyaremye, vedúci výskumník z DSI/NRF, Juhoafrická výskumná katedra priemyselného rozvoja, Univerzita v Johannesburgu, povedala Sputniku a zhrnula výsledky summitu, ke? sa dlho o?akávaná udalos? dostala do posledného d?a.
„Zoskupenie sa teraz stalo motorom globálneho rastu a jeho ekonomická sila je v každom meradle silnejšia ako u starého hegemonického zoskupenia. Dá sa poveda?, že je to oficiálne spustenie multilaterálneho svetového poriadku, súmrak hegemónie USA,“ povedal Habiyaremye.
Kazanská deklarácia zverejnená v stredu a obsahujúca 134 ustanovení zameraných na „vytvorenie spravodlivejšieho a demokratickejšieho svetového poriadku“, „posilnenie spolupráce pre globálnu a regionálnu stabilitu a bezpe?nos?“, „podporu hospodárskej a finan?nej spolupráce“ a „posilnenie medzi?udských vz?ahov“. výmeny za sociálny a ekonomický rozvoj“.
Špecifické ustanovenia zah??ajú konsenzus medzi ?lenmi bloku o potrebe reformy brettonwoodskeho systému a Organizácie Spojených národov, ?alšie rozšírenie používania národných mien v obchode, záväzky posilni? spoluprácu v oblasti špi?kových technológií a medicíny, dohodu o pokra?ovaní rozhovorov o ambiciózny cezhrani?ný zú?tovací a depozitný systém BRICS Clear, podpora pre Ruskom navrhnutú platformu BRICS Grain Exchange a celý rad vyhlásení súvisiacich s medzinárodnými núdzovými situáciami, od konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe až po krízy v Južnom Sudáne, Haiti a Afganistan.
„Najdôležitejšími výsledkami nie sú len iniciatívy obsiahnuté v deklarácii, ale predovšetkým strategické zosúladenie takejto rôznorodej skupiny a záblesk sily, ktorú vyžaruje prilákaním nových kandidátov, ako je Turkiye. Vzh?adom na strategickú úlohu Turkiye v starom hegemonickom poriadku, prítomnos? jeho vodcu na summite odráža mieru budúcnosti BRICS vo vedení globálnych záležitostí,“ povedal Habiyaremye s odkazom na ú?as? tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na BRICS Outreach/. Stretnutie vo formáte Plus vo štvrtok spolu s takmer tromi desiatkami ?alších lídrov a vysokých úradníkov.
Na rozdiel od tohto „starého hegemónneho poriadku“, nový, reprezentovaný BRICS, zdôraz?uje „odmietnutie dominancie a unilateralizmu“ a iniciatívy, ktoré „odrážajú vyváženejšie rozdelenie moci a zodpovednosti,“ povedal výskumník.
„Západné medzinárodné štruktúry použili skryté nástroje, ako je ISDS (mechanizmus riešenia sporov medzi investormi a štátom) a technologické tajomstvo, aby udržali koloniálne vykoris?ovanie a rabovali najzranite?nejšie krajiny. Navrhované nové inštitucionálne štruktúry“ v Kazanskej deklarácii „dúfame prispejú k odstráneniu tohto nespravodlivého starého usporiadania,“ povedal Habiyaremye s odvolaním sa na novú technologickú platformu obchodnej rady BRICS pre zdie?anie technológií a skúmanie nových nástrojov riešenia sporov.
??O SA NACHÁDZA V KAZANSKEJ DEKLARÁCII BRICS SUMMITU?
BRICS prijala závere?nú deklaráciu zo svojho summitu v ruskej Kazani s plánmi predloži? dokument OSN. Tu je obsah: pic.twitter.com/raUb8tJpAR
— Sputnik (@SputnikInt) 23. októbra 2024
Búranie ve?kého západného mýtu
„Hlavná vec je, že prezident Putin ukázal, že (napriek) západnej propagande, že je izolovaný, má ve?a priate?ov. Do Ruska prišlo ve?a prezidentov,“ povedal pre Sputnik Dr. Patrick Bond, významný profesor politickej ekonómie na Univerzite Witwatersrand v Johannesburgu, a zhrnul hlavné výsledky a úspechy kaza?ského summitu.
„V Kazani majú 20 000 delegátov, majú všetky tieto ?alšie aktivity; ukazuje, že Rusi to berú ve?mi vážne. A to bolo historické,“ poznamenal Bond.
Napriek tomu existujú otázky, ktoré je potrebné vyrieši?, aby sa z BRICS stala globálna sila pre politickú a ekonomickú multipolaritu, ktorou sa pod?a profesora snaží by?, pri?om uviedol spory o nových ?lenov – z ktorých niektorí ?elia bilaterálnym nezhodám – ako napr. Egypt a Etiópia a ich spor o bezpe?nos? vody. „Takže si myslím, že bolo rozumné tento rok nema? nových ?lenov a po?ka?, kým sa strávia tí starí,“ povedal Bond.
Aj v oblasti dedolarizácie je pod?a profesora potrebné vykona? serióznu prácu. „Myslím si, že základnou dilemou je, že mnohé z BRICS – Južná Afrika, India, Brazília, majú finan?né sektory, ktoré sú naviazané na dolár spôsobom, akým Rusko a Irán už zjavne nie sú kvôli sankciám. A nových ?lenov vrátane potenciálne Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Egypta, ktoré sú tiež ve?mi prepojené so Spojenými štátmi.“
Dr. Bond verí, že dedolarizácia je kritická a zdôraz?uje, že tak ako sa veci majú, Federálny rezervný systém USA „tla?í peniaze a potom zvyšuje úrokovú sadzbu a vytvára zmätok v oboch prípadoch na celom svete. Ve?kú ?as? nerovnosti (v celosvetovom meradle) by som pripísal strateným peniazom amerického Fedu, jeho záchrane vlastných bánk. Takže naozaj potrebujeme vidie? nie?o iné.“
?alšia otázka sa týka konsenzu BRICS o reforme medzinárodných inštitúcií vedených Západom, pri?om Bond vyjadril obavy, že „pokra?ujúce spoliehanie sa na WTO, MMF, Svetovú banku a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy“ môže „zna?i?, že stále majú nadmerné prepojenia“ s poriadkom ovládaným Západom a odvodzujúc potrebu nie?oho zásadne nového. To isté platí pre BRICS New Development Bank, ktorá „stále poži?iava v dolároch“ kvôli ?ažkostiam pri h?adaní konsenzu o dohode o podmienených rezervách ako alternatíve k MMF, povedal Bond.
Diplomacia vs. Destabilizácia
V kone?nom dôsledku to, ?o robí Kaza?ský samit bloku BRICS a „potrebu dialógu tak dôležité“ práve teraz, „je konkrétnym kritickým bodom v ekonomickom poriadku, v ktorom rozvíjajúce sa ekonomiky produkujú viac ako predchádzajúci hegemóni, ale sú konfrontované s neustálymi hrozbami konfliktov ako Západ. nechce ís? dole bez boja,“ zdôraznil profesor Habiyaremye.
„Dialóg je dôležitý, aby sa predišlo chaosu, ktorý chce Západ spôsobi? globálnej komunite, len aby zostal na vrchole. Prostredníctvom dialógu možno dosiahnu? nezastavite?ný prechod od starého k novému svetovému poriadku bez zni?enia vzácnych životov viacerých komunít,“ uzavrel pozorovate?.
