Kaukazskí susedia sa už roky sporia na pôde MSD o Náhorný Karabach – územie, o ktoré viedli ozbrojené konflikty celé desaťročia.
Kauzy by mal MSD posudzovať na podnet oboch krajín. Týkajú sa Náhorného Karabachu, o ktorý obe krajiny viedli boje od roku 1991, keď sa osamostatnili od Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade sa totiž tento región obývaný väčšinou kresťanskými Arménmi ocitol v hraniciach väčšinovo moslimského Azerbajdžanu, spresňuje AFP.
Odvtedy Arménsko a Azerbajdžan zviedli o túto odštiepeneckú enklávu dve vojny – v 90. rokoch 20. storočia a v roku 2020.
Región od konca 90. rokov ovládali arménski separatisti. Baku však nad ním vlani v septembri po jednodňovej bleskovej ofenzíve prevzalo kontrolu. Nasledoval odsun etnických Arménov a utečenecká kríza. Do Arménska odišla takmer celá populácia 100.000 etnických Arménov pre obavy z možných represálií.
Obe krajiny proti sebe podali žaloby na MSD ešte po skončení konfliktu v roku 2020. Arménsko tvrdí, že Azerbajdžan porušil medzinárodný Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (CERD) a v Náhornom Karabachu sa dopustil etnických čistiek. Azerbajdžan tieto tvrdenia poprel a podal žalobu s tým, že jediným vinníkom je Arménsko.
MSD, ktorý rozhoduje v sporoch medzi štátmi, v decembri 2021 vydal nariadenia, v ktorých obe strany vyzval, aby zabránili podnecovaniu k rasovej nenávisti.
Súd v utorok nespresnil, kedy sa uskutočnia ďalšie pojednávania v spomínaných kauzách.
Zdroj feed teraz.sk
