V stredu si pripomíname 60. výro?ie odo d?a, ke? ?ína oficiálne vstúpila do klubu jadrových ve?mocí. Šes? desa?ro?í po mí?niku ázijský národ pracuje na modernizácii svojho odstrašujúceho prostriedku, aby zodpovedal novým strategickým hrozbám. Popredný ruský vojenský pozorovate? hovorí Sputniku o najnovších pokrokoch v arzenálu ?udovej republiky.
Dnes pred 60 rokmi, 16. októbra 1964, ?ína vykonala svoj prvý jadrový test. Test, ktorý sa uskuto?nil v Lop Nur v provincii Sin-?iang, mal výbuch 22 kiloton – výkon porovnate?ný s prvými americkými a sovietskymi jadrovými explóziami, ?ím sa ??R pevne ustanovil ako za?ínajúca jadrová ve?moc.
Svoj jadrový výskum za?al v polovici 50-tych rokov minulého storo?ia uprostred prudkého napätia so Spojenými štátmi (vrátane streleckej vojny s americkými silami v Kórei v rokoch 1950-1953, po?as ktorej americký velite? Douglas MacArthur požiadal Biely dom o povolenie použi? jadrové zbrane, a smrte?ná eskalácia v Taiwanskom prielive medzi septembrom 1954 a májom 1955), ázijský národ získal náskok vo svojom jadrovom programe v?aka sovietskej pomoci a pokra?oval v ?om nezávisle po tom, ?o sa koncom 50. rokov za?alo formova? ?ínsko-sovietske rozdelenie.
?ínsky jadrový test zastihol Washington nepripravený, pri?om americké rozviedky dostali takmer všetko zle – od schopnosti Pekingu vyvinú? bombu tak rýchlo až po zistenie, že test z októbra 1964 by zah??al použitie uránu-235, nie plutónia.
Dva roky po teste v roku 1964 ?ína vytvorila svoju prvú jadrovú raketu – Dongfeng-2 stredného doletu (vysvetlená „Východný vietor-2“) a necelý rok na to krajina otestovala svoju prvú vodíkovú bombu.
?udová republika sa rozhodla neprenasledova? USA a ZSSR v pretekoch superve?mocí o zhromaždenie desiatok tisíc jadrových zbraní, namiesto toho sa držala malej odstrašujúcej sily porovnate?nej s arzenálom Francúzska a Británie.
?ína je tiež jednou z dvoch jadrových mocností s politikou zákazu prvého použitia, v ktorej sa uvádza, že Peking nevypustí svoje jadrové zbrane, pokia? na?ho nezaúto?í ako prvý. Podobnú politiku má aj India.
Jadrová modernizácia
60 rokov po svojom prvom jadrovom teste, ?udová republika nazhromaždila schopnosti pre a jadrová triáda – teda schopnos? vies? strategické údery pomocou pozemných, námorných a vzdušných síl. Dnes sú tieto sily svedkami ve?kého moderniza?ného programu, hovorí Alexej Leonkov, skúsený ruský vojenský analytik – redaktor vojenského ?asopisu Arsenal of the Fatherland.
„?ína, podobne ako Rusko, je zaneprázdnená modernizáciou svojho jadrového štítu, pri?om je zavedený program výmeny všetkých zastaraných raketových systémov za novšie s lepšími taktickými a technickými vlastnos?ami. ?ínska jadrová triáda zah??a raketové systémy založené na silách, rakety vypúš?ané z pozemných komplexov, námorné balistické strely a riadené strely nesené strategickými bombardérmi. Všetky tieto systémy sa vylepšujú pod?a špecifického algoritmu, pri?om niektoré sú už aktualizované a sú v prevádzke s ?ínskymi strategickými jadrovými silami,“ povedal Leonkov pre Sputnik.
Medzi najnovšie prírastky strategického odstrašujúceho prostriedku patrí Dongfeng-41 cestno-mobilné ICBM, v prevádzke od roku 2017 a pravidelne predvádzané na vojenských prehliadkach. „Táto strela nesie viacero hlavíc schopných zasiahnu? ciele na vzdialenos? až 12 000 km,“ vysvetlil Leonkov.
?ínske vojenské vozidlá s balistickými raketami DF-41 sa pohybujú po?as prehliadky na pripomenutie si 70. výro?ia založenia komunistickej ?íny v Pekingu, utorok 1. októbra 2019
Ázijský národ má tiež celý rad ?alších pozemných balistických systémov stredného a dlhého dosahu, a to ako v silách, tak aj v cestných mobilných zariadeniach, ktoré neustále vylepšuje, poznamenal Leonkov. Patria sem Dongfeng-26 (upgrade na sériu DF-21) a séria Dongfeng-31 (najnovšia z nich, DF-31B, bola predstavená v roku 2017).
Tieto rakety majú dosah medzi 2 150 a 11 700 km a nesú bu? jednu bojovú hlavicu, alebo viaceré hlavice založené na nezávislých návratných vozidlách (MIRV) s výbušným vý?ažkom medzi 90 a 500 kilotonami. DF-5 ICBM má 3 megatonové hlavice, zatia? ?o DF-41 ICBM má 8×250 kt alebo 10×150 kt MIRV.
Odstrašujúci prostriedok na mori a vo vzduchu
Na mori Leonkov poukázal na ?ínske prípravy „na rozmiestnenie novej ponorky triedy 096 Tang, ktorá bude nies? balistické rakety Juylang-3 s dosahom 11 000 km, pri?om každá z nich bude schopná vynies? šes? až devä? termonukleárnych hlavíc. Typ 096 nakoniec nahradí ponorky typu 094, z ktorých šes? bolo uvedených do prevádzky a najmenej dve sa ešte musia postavi?.
Model ponorky typu 096 Tang SSBN
Vo vzduchu sa ?ína pripravuje na prevzatie Xian H-20 – nového „lietajúceho krídlového bombardéra, ktorý bude slúži? ako hlavný nosi? jej riadených striel“, vrátane Chang Jian-10A, hovorí Leonkov.
O?akáva sa, že nahradia hlavnú oporu ?ínskeho strategického letectva – Xian H-6 – licen?nú verziu sovietskeho Tupolevu Tu-16, ktorý bol použitý na testovanie úplne prvej ?ínskej jadrovej zbrane pred 60 rokmi v Lop Nur, a na?alej nesie ?as? ?ínskeho odstrašujúceho prostriedku, ktorý je doru?ovaný vzduchom, dodnes.
Umelecký koncept zobrazujúci stealth bombardér Xian H-20 novej generácie ?ínskej ?udovej oslobodzovacej armády
„Je dôležité pochopi?, že okrem vytvárania nových rakiet ?ína vylepšuje svoj varovný systém proti raketovým útokom,“ povedal Leonkov. „Pod?a jadrovej doktríny krajiny ?ína spustí odvetný útok v prípade vonkajšej agresie. Potom, ?o vylepšia svoj varovný systém pred raketovým útokom, bude pravdepodobne prijatá (nová) doktrína recipro?ného úderu, pretože ?ína dnes tvrdo pracuje na technológii manévrovania hypersonických hlavíc pre balistické rakety,“ povedal pozorovate? a poukázal napríklad na odhalenie cestnej mobilnej rakety stredného doletu Dongfeng-17 s hypersonickým k?zavým vozidlom DF-ZF v roku 2019.
