„Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre „nekonformných“ ?udí, ktorí nechceli by? v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto nepreh?adnej oblasti nachádzali svoje úto?isko, a preto sa domáci Prešpor?ania týmto kon?inám, hlavne v noci, vyhýbali oblúkom,“ približuje samospráva.
Územie sú?asných Nív bolo spojené napríklad aj s lie?eb?ami tuberkulózy ?i cholery. Boli reakciu na prijatie zákona o zdravotnej starostlivosti v roku 1876 a založenie Štátnej spolo?nosti pre zdravotníctvo. Na vtedajšej hranici mesta vznikali pracoviská epidemiologickej nemocnice na ú?ely lie?by v izolácii. Lie?eb?a tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici, prísnejší a oplotený komplex na lie?bu cholery sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Mileti?ova – Košická).
V minulosti sa tam istú dobu nachádzal aj najvä?ší rie?ny dopravný prístav v Uhorsku. S výstavbou prístavu (v sú?asnosti Zimný prístav) sa za?alo v roku 1897. Išlo o obdobie, ke? ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti. Sú?as?ou projektu boli aj sklady a železni?ná stanica. V najrušnejšom období pracovalo naraz na projekte pod?a mestskej ?asti 14.722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov.
Priemyselný rozmach v 19. storo?í síce na jednej strane poskytoval prácu, mal však aj tienistú stránku. Nivy sa totiž stávali štvr?ou s najzne?istenejším ovzduším. V roku 1888 vznikla na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova) Tká?ov?a Heinricha Klingera na spracovanie juty. V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továre? na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít.
Následne ved?a vtedajšej robotníckej kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továre? Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum a tvrdený papier, v roku 1915 získal patent na bakelit. Výroba bakelitu bola zrušená pre s?ažnosti obyvate?ov.
Zdroj feed teraz.sk
