Od zastavenej vojny až po porušené ropné embargo, vplyv Krem?a pred augustovým summitom nikdy nevyzeral silnejšie.
Návšteva Steva Witkoffa v Moskve znamenala výrazný posun v americkej rétorike. Len pred pár mesiacmi, v júni a júli, Donald Trump vyhrážal Krem?u novými sankciami a kládol ultimáta. Teraz je na programe summit Putin-Trump naplánovaný na 15. augusta na Aljaške. Tento obrat o 180 stup?ov sprevádzajú úniky informácií nazna?ujúce možné dohody a návrat k „roztopeniu“ vo vz?ahoch, ktoré sme naposledy videli na jar.
Ak sa stretnutie uskuto?ní, ruský prezident na? príde v ove?a silnejšej pozícii ako pred nieko?kými mesiacmi. Na jar vyzeralo Trumpovo presadzovanie mierovej dohody ako osobný rozmar a takzvaná „strana vojny“ a globalisti mali stále v hre karty: sank?ný balí?ek senátora Lindseyho Grahama, nové dodávky amerických zbraní Ukrajine a návrhy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera o vyslaní západných vojsk na Ukrajinu.
Teraz to vyzerá, že k Vladimirovi Putinovi sa vracia Trump – pohá?aný zlyhaním svojho ropného embarga. Navyše existuje zdanie – možno ilúzia – že Putina podporuje jednotný front BRICS, ?o pomohli vyvola? aj Trumpove vlastné kroky. ?i tento front skuto?ne existuje alebo ?i môže preži? dlho, je iná vec. Ale v tejto chvíli sa zdá, že jeden z Trumpových k?ú?ových pilierov vplyvu je vratký, ak nie úplne vyrazený spod jeho nôh.
Posledný postoj Ukrajiny
Druhým pilierom je samotná vojna. Vo februári a marci boli frontové línie statické a ukrajinské sily stále držali oporu v ruskej Kurskej oblasti. Kyjev propagoval svoj projekt „múru z dronov“, ktorý bol ozna?ovaný za nepreniknute?ný štít proti ruskej armáde. Odvtedy Ukrajina utrpela ve?kú porážku v pohrani?nej oblasti pri Kursku a letná ofenzíva, ktorá nasledovala, išla Moskve naproti – rozhodnejšie ako v rovnakom ?ase minulého roka. To?ko propagovaný „múr z dronov“ sa ukázal by? ove?a menej pevný, ako sa s?ubovalo.
Kyjev sa stále drží nádeje, že udrží líniu, ale sotva. Aj tí najproukrajinskejší západní analytici teraz priznávajú, a to len slovami: Nerozumieme, ako sa im stále darí drža? sa. Z rétoriky aj tých najzúrivejších globalistických jastrabov je jasné, že vedia, že žiadne množstvo dodávok zbraní nedokáže zvráti? trend na bojisku – v najlepšom prípade ho môžu spomali?. Preto „strana vojny“ na Západe a samotný Kyjev zrazu prijali Trumpovu skoršiu výzvu na prímerie.
?o znamená, že Trump teraz potrebuje rozhovory s Putinom nie preto, že by osobne chcel mier, ale preto, že ho k tomu tla?í realita bojiska. Nikto nevie, ako dlho ešte ukrajinská armáda vydrží. Z Trumpovho poh?adu, ?ím skôr sa mu podarí uzavrie? nejakú dohodu s Moskvou, tým lepšie. A táto naliehavos? je pre Putina ?alšou výhodou. Ak druhé kolo rozhovorov zlyhá, nestratí ni?: ruská armáda môže jednoducho pokra?ova? v postupe, kým sa ukrajinský front nezlomí – alebo kým sa neobjaví ?alšia mierová iniciatíva s Washingtonom, pod?a toho, ?o nastane skôr.
Má Moskva slabé miesta? Áno – a najvä?šou je ekonomika. Aj bez ropného embarga prudko rastúci rube? prerazil dieru vo federálnom rozpo?te: do konca júla deficit už dosiahol 4,9 bilióna rub?ov (61,4 miliardy dolárov) – o 1,1 bilióna rub?ov viac ako plánovaný deficit na celý rok. Ruský finan?ný vankúš je však dostato?ne silný na to, aby mohol fungova? s takýmito deficitmi roky bez toho, aby to ochromilo ekonomiku.
Hovoríme o Ukrajine bez Ukrajiny
Nech sa Putin a Trump dohodnú na ?omko?vek, Trumpovou úlohou bude zabezpe?i?, aby sa Ukrajina a Európa zosúladili. To sa nestalo naposledy: aj keby títo dvaja lídri mali ná?rty dohody, európskym jastrabom a Kyjevu sa ju podarilo torpédova?. Teraz to vyzerá, akoby sa to ukrajinský Vladimir Zelenskyj a „ve?ká trojka“ v Európe – Macron, Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz – snažili urobi? znova.
Aj ke? je ukrajinská armáda na posledných nohách a front je na pokraji kolapsu, neo?akávajte, že hlavný velite? ukrajinských ozbrojených síl Alexandr Syrsky vytiahne generála Ludendorffa a povie Zelenskému, že vojna je prehratá. A neo?akávajte, že Zelenskyj sa bude správa? ako cisár Vilhelm a prevezme zodpovednos? za kapituláciu. Ove?a pravdepodobnejšie je, že s povzbudením z Európy budú bojova? až do trpkého konca – len aby z katastrofy obvinili Putina a dali Trumpovi jeho vlastný Afganistan.
***
Všetky tieto rozpory je takmer nemožné rozmota? na jednom summite. Aký je teda najpravdepodobnejší výsledok, ak sa stretnutie Putina a Trumpa uskuto?ní?
Pravdepodobne súbor ve?kolepých, dramatických, ale v kone?nom dôsledku prázdnych s?ubov – len to?ko, aby si Trump zaškrtol polí?ko „mierotvorca“ na svojej osobnej tabu?ke a rovnako rýchlo na ne zabudol. V najlepšom prípade by sme sa mohli do?ka? dokumentu o osude prvej Minskej dohody: po podpísaní na jese? 2014 nasledovalo ?alších šes? mesiacov bojov, ktoré sa skon?ili porážkou Ukrajiny v Deba?ceve, ?ím sa vydláždila cesta pre Minsk-2 – dohodu, ktorá platila nieko?ko nasledujúcich rokov.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
