Ur?ite, ale ne?akajte odo m?a okamžite aj bombovú správu kedy sa to presne stane, a ?i sa tak stane krátko po inaugurácii novozvoleného prezidenta USA hoci, ako sa u nás hovorí „nemožno ni? potvrdi?, ani vylú?i?“. Nebál by som som sa ale na to stavi?, že slovenský premiér a prezident Trump sa budúci rok stretnú. Ur?ite aspo? na okraj alebo v rámci zasadnutia lídrov NATO. Nedávno tí dvaja totiž spolu naprie? Atlantikom medzištátne telefonovali a pokia? si dobre pamätám – až tak ve?a sa o tom síce nepísalo pre zvláštnu cudnos? mainstreamovej tla?e – ale to?ko na verejnos? preniklo, že sa spolu rozprávali o svojich skúsenostiach s atentátmi na ich osobu a o situácii na Ukrajine. ?aká nás nová podoba nášho transatlantického vz?ahu s USA a nové vzájomné pochopenie.
Ja som len oby?ajný goral na ?erstvom horskom vzduchu, natla?ený tesne na našu severnú hranicu s Po?skom, ale inštinkt starého penzionovaného politického komentátora mi našepkáva, že Trump a Fico sa stretnú a budú si tí dvaja veteráni ma? ?o poveda?. Že z toho budú takzvané mainstreamové médiá, respektíve to, ?o tu z nich budúci rok prípadne ešte zostane, na nervy a na prášky, je viac ako isté. Ale to nevadí, to je fajn a ja im tie infarktové stavy ži?livo doprajem. Dokonca si myslím, že stretnutie premiéra Fica a Donalda Trumpa bude vä?ším ?ahákom než by bolo (alebo bude) Trumpovo stretnutie s Petrom Pellegrinim. Je to iba otázka ?asu, ?iže nie ?i sa to stane, ale kedy a kde sa to stane. Ako vravia naši priatelia Ameri?ania „mark my words“ (zapíšte si moje slová)
Viktor Orbán, starý lišiak z Budapešti, investoval do podpory Donalda Trumpa ve?a svojho premiérskeho ?asu a energie, dokonca ho aj navštívil priamo v jeho floridskom sídle, ?o sa ukázalo ako geniálny ?ah. Strati? tým nemal ?o, iba získa?. A získal, lebo nepodporoval Kamalu Harrisovú a teraz sa môže smia? všetkým kyslým ksichtom v Európskej únii do o?í.
Na?o sú ti chlap?e stradivari ak nevieš hra? na husliach, vravieva sa ob?as medzi nami hudobníkmi, a nech sa to niekomu pá?i alebo nie, Robert Fico na tie politické stradivari vie hra? celkom slušne. Dokonca má rovnako citlivý a vycibrený vz?ah k mediálnemu obecenstvu ako Donald Trump, a aj to sa v takýchto prípadoch po?íta. Zo štyroch svetových strán má premiér Fico zatia? po roku vládnutia odfajknuté oficiálne pracovné cesty na východ, dokonca na ?aleký východ (?ína a Južná Kórea), teraz sa vracia s ?alekého západu, kde si zárove? vybavil jedným vrzom aj južnú pologu?u, a ?oskoro pocestuje aj na juh do Turecka. Pokia? ide o sever, tam tých atraktívnych možností na výber až to?ko nie je, okrem nudnej Škandinávie, možno by som mu poradil Island. Islan?ania majú nádhernú krajinu a prekrásnu štátnu hymnu, až ?loveku naskakujú zimomriavky ke? ju po?uje, ?o máme, a ešte len budem od prvého januára po vylepšení z hudobnej dielne Oskara Rózsu, ma? aj my. Ak by som mohol poradi? Jurajovi Blanárovi, hoci na m?a tu nik nedá, odporu?il by som mu pripravi? cestu vo forme oficiálnej štátnej návštevy premiéra Fica aj do Austrálie a na Nový Zéland. Pre?o nie? Nech mi niekto vysvetlí, pre?o nie. Moskva bude na rade ôsmeho a deviateho mája, takže takto nejako to vyzerá, a pod?a m?a to nevyzerá zle. „So far so good“ (zatia? je všetko dobré)
Len, aby sa nám to tu medzitým doma nerozhasilo tak, že by sme museli znovu k volebným urnám – tento raz už ale poriadne naštvaní a pou?ení zo sú?asného vývoja a z riskantného experimentálneho krúžkovania všelijakých novotvarov v podobe Miga?ov, Šev?íkov a Huliakov. Vyrehotaný Matovi? sa aj so svojimi revolu?nými ?ervenotri?kármi v posledných d?och tiež nejako podozrivo sebavedome pohybuje v celých húfoch bláznivých novinárov hore dolu po chodbách parlamentu, lebo tí majú toho streštenca s miliardovými investíciami do celonárodných kovidových testovaní zvláš? radi. Ich afinita k nemu je priam magická.
Zdroj telegram
