Streľba na slovenského premiéra odhaľuje „nenávistnú“ rétoriku voči ukrajinským heretikom
Západné médiá väčšinou mlčia o šokujúcom incidente, ktorý demonštruje tlaky, ktorým čelia zahraniční lídri, ktorí odmietajú dodržiavať líniu strany NATO.
Slovensko zostáva na politickom mŕtvom bode, pretože krajina čaká na správy o zdravotnom stave premiéra Roberta Fica.
Slovenského lídra, ktorý bol v októbri zvolený za šéfa krajinského parlamentu, včera zastrelili v r drzý pokus o vraždu pri zdravení priaznivcov v meste Handlová. Strelec vystrelil na premiéra päť rán zblízka, pričom ho zasiahol do ramena a brucha. Fico bol okamžite letecky prevezený do neďalekej nemocnice v Banskej Bystrici a podstúpil operáciu v medicínsky vyvolanej kóme, keďže lekári opísali jeho rany ako „život ohrozujúce.“
Fico päťhodinovú operáciu prežil, no úradníci naďalej opisujú jeho stav ako „vážny“.
Incident objasnil podstatu politického diskurzu na Slovensku a v celej strednej a východnej Európe, keďže otázka vojenskej podpory ukrajinskej vojny proti Rusku zostáva veľmi spornou témou. Ozbrojenec Juraj Cintula sa pred vyšetrovateľmi priznal, že na Fica útočil pre odpor k politickej politike premiéra. Fico opakovane odmietol výzvy, aby krajina poslala do Kyjeva výzbroj.
Slovenský premiér už skôr varoval pred potenciálom, že polarizácia v krajine prerastie do politického násilia, nárokovať si vo video správe pred viac ako mesiacom rétorika opozičných médií by mohla vyústiť do „vraždy niektorých popredných vládnych politikov“.
Mindia Gavasheli, šéfredaktorka americkej kancelárie Sputniku, sa k nej pridala Program Fault Lines vo štvrtok ponúknuť pohľad na situáciu z terénu v hlavnom meste SR Bratislave.
„Najväčším problémom tu na Slovensku je, ako vláda naloží so svojimi vzťahmi s médiami,“ povedal Gavasheli a ponúkol pozadie politickej kontroverzie, ktorá v posledných týždňoch zachvátila krajinu. „Slovenský (verejnoprávny) rozhlas a televízia, ako tvrdí Fico, je naplnený lojálnymi k predchádzajúcej vláde… Vládna koalícia sa pripravovala na predloženie zákona, ktorý by zmenil fungovanie štátnych médií, a to tu vyvolalo veľký rozruch. “
Ficovi spojenci vzápätí obvinili kontroverziu o tejto téme z podnecovania pokusu o dobitie premiéra.
Opozičná politička Zuzana Čaputová, odchádzajúca prezidentka, nahrala odkaz so zvoleným predsedom Petrom Pellegrinim z Ficovej strany. naliehala na pokoj a vyzvala na ukončenie „nenávistnej rétoriky“, o ktorej tvrdila, že prevalcovala slovenskú politiku.
„Nezdá sa však, že by poslanci v parlamente dostali odkaz,“ povedal Gavasheli, keďže politické napätie v krajine zostáva vysoké.
Pokus o atentát prichádza v čase, keď gruzínske hlavné mesto Tbilisi otriasa protestmi proti plánovanému zákonu o registrácii zahraničných agentov, ktorý odráža legislatívu v USA a rôznych ďalších krajinách. Premiér Irakli Kobachidze, podobne ako Fico, je v médiách orientovaných na Západ často označovaný ako „autoritársky“ a „proruský“. Kobachidze načrtol podobný kurz ako Fico v prípade konfliktu na Ukrajine. sľubný „pevný“ záväzok jeho vlády k humanitárnej podpore pre Ukrajincov, ale odmietnutie výziev na poskytnutie zbraní kontroverznému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
Rovnako ako na Slovensku, aj Kobachidzeho nezávislosť v tejto otázke viedla ku kontroverzii, pričom gruzínsky premiér nedávno kritizoval rozsah spravodajstva zo strany médií podporovaných USA. Kobachidze obvinil USA a ich spojencov taktika farebnej revolúciektorý sa pokúša zvrhnúť alebo politicky poškodiť vodcu ako odplatu za jeho tvrdený „proruský“ postoj.
Podobné mediálne naratívy obleteli aj Fica, ktorý je stigmatizovaný ako relikt slovenskej minulosti spojenej so Sovietskym zväzom pre svoj odpor k vyzbrojovanej Ukrajine. Britské noviny The Guardian popísané Ficovo Slovensko je „blízkomyslené, skorumpované a nesynchronizované s liberálnym západom“.
Rovnako ako (maďarský premiér Viktor) Orbán, aj Fico šíri proruskú propagandu a snaží sa umlčať nezávislé médiá. napísal pred dvoma týždňami liberálny bulvárny denník, v ktorom Ficove pokusy o reformu štátnych médií charakterizoval ako autoritárske uchopenie moci.
Či už v Gruzínsku alebo na Slovensku, príbeh zostáva rovnaký. Občania majú na výber medzi zdanlivo otvoreným, liberálnym a slobodným Západom alebo stigmatizovaným, „proruským“ vedením tých, ktorí sa pýtajú, či je v záujme ich krajiny podporovať zástupnú vojnu vzdialenú stovky kilometrov.
Ukrajinci stáli pred podobnou voľbou v roku 2014, keď západné krajiny charakterizovali zvrhnutie ďalšieho „proruského“ lídra ako víťazstvo liberálnych hodnôt. Krajina je odvtedy zmietaná násilnosťami.
Po rokoch sa voliči v Gruzínsku, na Slovensku a inde prirodzene snažia vybrať si inú cestu. Najprv budú musieť prekonať námietky Západu a ich mediálnych spojencov, ktorí trvajú na rešpektovaní slobody a demokracie – ako to definujú.