Pod?a Lengyelovej prvým alkoholickým mokom sa stala medovina, považovaná za tradi?ný nápoj raných Slovanov. S územím Slovenska sa však po vä?šinu stredoveku úzko viaže víno.
„Vinohradníctvu na Slovensku paradoxne pomohla turecká expanzia, ke? populárne vínne oblasti na juhu Uhorska obsadili Turci a vinohradníkom zo Slovenska sa otvorili nové možnosti na export a zvýšenie produkcie. Tretím alkoholom sa stalo pivo. Pivo z obilnín varili ešte Germáni v staroveku, ale chme? sa za?al pridáva? až koncom stredoveku. Boli to práve banské mestá, ktoré produkovali pivo, to slúžilo aj na výživu, aby ?udia do?erpali kalórie a tekutiny v pôste, respektíve pri ?ažkej práci v baniach,“ priblížila histori?ka.
V 17. storo?í sa medzi ?u?mi rozšíril tvrdý alkohol, lebo vtedy došlo k zefektívneniu a zlacneniu procesu pálenia.
„Prvé pálenky boli z obilia a aj ovocia. V 18. storo?í sa objavil masový alkoholizmus v dôsledku konzumácie pálenky. Kým predtým boli ?udia skôr pripití, tak od vstupu pálenky na trh už boli spití. Víno zriedené s vodou pili denne ženy aj deti. Za každodenným pitím bola obava z vody,“ doplnila Lengyelová.
Víno a pivo boli nápojmi, ktoré mali ?udí udrža? pri práci a zabezpe?i? správnu hydratáciu organizmu. Takže denná spotreba alkoholu mohla by? na úrovni troch litrov.
„Temnou stránkou pitia bol aj v minulosti alkoholizmus, ktorý bol prí?ažou pre rodinu. Už v stredoveku vznikali regulácie na množstvo alkoholu, ktoré sa mohlo vy?apova?, obmedzovali sa po?ty ?udí na oslavách a vydávali sa rôzne nariadenia. Pod vplyvom alkoholu dochádzalo aj k zlo?inom a prístup k trestaniu bol ve?mi flexibilný. Niekedy opitos? bola po?ah?ujúcou, inokedy zas pri?ažujúcou okolnos?ou,“ uzavrela histori?ka.
Zdroj feed teraz.sk