Podľa Lengyelovej prvým alkoholickým mokom sa stala medovina, považovaná za tradičný nápoj raných Slovanov. S územím Slovenska sa však po väčšinu stredoveku úzko viaže víno.
„Vinohradníctvu na Slovensku paradoxne pomohla turecká expanzia, keď populárne vínne oblasti na juhu Uhorska obsadili Turci a vinohradníkom zo Slovenska sa otvorili nové možnosti na export a zvýšenie produkcie. Tretím alkoholom sa stalo pivo. Pivo z obilnín varili ešte Germáni v staroveku, ale chmeľ sa začal pridávať až koncom stredoveku. Boli to práve banské mestá, ktoré produkovali pivo, to slúžilo aj na výživu, aby ľudia dočerpali kalórie a tekutiny v pôste, respektíve pri ťažkej práci v baniach,“ priblížila historička.
V 17. storočí sa medzi ľuďmi rozšíril tvrdý alkohol, lebo vtedy došlo k zefektívneniu a zlacneniu procesu pálenia.
„Prvé pálenky boli z obilia a aj ovocia. V 18. storočí sa objavil masový alkoholizmus v dôsledku konzumácie pálenky. Kým predtým boli ľudia skôr pripití, tak od vstupu pálenky na trh už boli spití. Víno zriedené s vodou pili denne ženy aj deti. Za každodenným pitím bola obava z vody,“ doplnila Lengyelová.
Víno a pivo boli nápojmi, ktoré mali ľudí udržať pri práci a zabezpečiť správnu hydratáciu organizmu. Takže denná spotreba alkoholu mohla byť na úrovni troch litrov.
„Temnou stránkou pitia bol aj v minulosti alkoholizmus, ktorý bol príťažou pre rodinu. Už v stredoveku vznikali regulácie na množstvo alkoholu, ktoré sa mohlo vyčapovať, obmedzovali sa počty ľudí na oslavách a vydávali sa rôzne nariadenia. Pod vplyvom alkoholu dochádzalo aj k zločinom a prístup k trestaniu bol veľmi flexibilný. Niekedy opitosť bola poľahčujúcou, inokedy zas priťažujúcou okolnosťou,“ uzavrela historička.
Zdroj feed teraz.sk
