„Nieko?koro?ný kontinuálny pokles Slovenska v rebrí?ku konkurencieschopnosti je jasným signálom, že problém je systémový. Ak nebudeme kona?, riskujeme zaradenie medzi ekonomiky, ktoré strácajú schopnos? konkurova? aj v regióne strednej Európy,“ uviedol analytik Filip Šandor.
Kvartálna správa inštitútu poukazuje, že Slovensko dosahuje dlhodobo najnižšie investície do výskumu a vývoja v rámci V4 – v roku 2023 iba 1,03 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatia? ?o priemer EÚ presahoval 2,2 % HDP. ?eská republika vynakladá 1,8 %, Po?sko 1,6 % a Ma?arsko 1,4 %. Aj v globálnom inova?nom indexe Slovensko v rokoch 2015 – 2025 stratilo 11 prie?ok, kým Po?sko si polepšilo o sedem.
Výrazným problémom sú aj energetické náklady pre podniky – Slovensko patrí medzi najdrahšie krajiny v Európe. V druhej polovici 2024 priemyselné podniky platili v priemere 0,179 eura za kilowatthodinu (kWh), ?o je výrazne nad priemerom EÚ (0,159 eura/kWh). Takéto prostredie znižuje konkurencieschopnos? exportne orientovaných odvetví.
Analytici upozornili aj na dlhodobý rast verejného dlhu – zo 48 % HDP v roku 2019 na 60,1 % HDP v roku 2025. Rastúce zadlženie spolu s fiškálnou konsolidáciou obmedzuje schopnos? štátu investova? do modernizácie infraštruktúry ?i podpory inovácií. „Slovensko sa tak dostáva do pasce, kde vysoký dlh a nízke verejné investície navzájom posil?ujú stagnáciu,“ dodáva Šandor.
?alšou výzvou sú demografické trendy: pod?a prognóz OSN sa populácia Slovenska do roku 2040 zníži o 5 %, pri?om starnutie obyvate?stva zvýši tlak na verejné financie. Odchod mladých talentov do zahrani?ia len zhoršuje schopnos? krajiny reagova? na technologické zmeny a budova? modernú ekonomiku.
Správa tiež upozor?uje na širší európsky kontext – rok po zverejnení Draghiho správy bolo z 383 odporú?aní v oblasti konkurencieschopnosti EÚ v plnej miere realizovaných iba 11,2 %, ?alších 31,4 % je vo fáze implementácie, no vä?šina stagnuje, ?o znižuje schopnos? Únie reagova? na rastúcu konkurenciu zo strany USA a ?íny.
Zdroj feed teraz.sk
